arierka
"Národy bez minulosti, sú národy bez budúcnosti." Veľmi pekne ste to povedali. Môj otec mi hovorieval: "Minulosť je kompasom do budúcnosti."
Nebol vyštudovaný historik, ale vyučený krajčír a história bola jeho záľubou. Bohužiaľ, ako politický väzeň bol za fašistického Slovenského štátu 19.2.1945 vydaný nemeckému komandu na odvezenie do koncentračného tábora Mauthausenu, kde bol umučený. Takto zahynuli milióny múdrych ľudí.
Ale do mňa všetepil záujem o históriu. Keď som nastúpila do Krajového divadla v Žiline, začala som si zbierať pohľadnice slovenských hradov. medzi nimi bol aj Lietavský. Keď sme chodili autobusom s divadlom na zájazdy za svojimi divákmi, dvíhala som hlavu k ruinám hradov a obdivovala ich mohutnosť. Predstavovala som si, ako tam žili, preto som rada chodila na historické filmy, zhromaždila som si knihy dejín umenia a teraz pravidelne odoberám časopis Histórickú revue. Obdivujem ľudí, ktorí sa dajú na vykopávky historických artefaktov a obnovujú ruiny, aby z nich vydolovali históriu a obnovili našu národnú hrdosť. Pamätám si ako po 2.svetovej vojne bol bratislavský hrad zdemolovaný aj v dôsledku toho, že si tam Nemci urobili obrannú základňu a Janko Alexy, vynikajúci maliar s kolegami prišli s myšlienkou obnovy bratislavského hradu. Boli sme vojnou tak zbedačení, bez bytov, že by sme boli radšej uprednostnili, keby nám miesto vzkriesenia ruín, postavili byty. Ale keď bol hrad zrenovovaný, vodili sme naň naše deti a všetkých, ktorí zavítali do Bratislavy. Boli sme naň nesmierne hrdí. A dnes po novej rekonštrukcii sa skvie v ešte krajšom šate, celý vysvietený a keď ešte dovnútra nainštaľujú dejiny Slovákov a národov, ktoré žili na tomto území, bude to reprezentatívne dielo vyrovnajúce sa hradom okolitých krajín.
Blahoželám všetkým, ktorí sa zasluhujú o obnovu a osvetlenie našej histórie.
