filozof52
krija, budem tu mať obšírnejší komentár k tejto téme a dávam ti ho výňatkom z mojej knihy: Keď zatneš slovom...
... a ja opäť na Hlavnej
Takmer po pol roku už druhýkrát som sa vybral na košickú Hlavnú ulicu. Protestovať. Bol to môj druhý protest: 26. júna 1999.
Na jednej strane transparentu som teraz mal:
– 31 rokov ma oblbovali komunisti. „OKRADLI MA R.“. ( rodina Alexandra R.). Zabijú ma nastávajúce ceny – BEO (balíček ekonomických opatrení) schválený vládou.
Na druhú stranu som napísal:
– VSŽ a. s. KTO CHCE PO MNE poctivú prácu, ja od neho očakávam primeranú mzdu. „Opasok si už uťahujem“ takmer 10 rokov.
Tento protest mal podobný scenár ako predošlý. Zasa okolo mňa prešli stovky ľudí, zasa dali najavo, že mi fandia a súhlasia s mojimi názormi, ale zasa to bolo z ich strany všetko. Nikto z nich nenabral odvahu pripojiť sa ku mne. Aby to malo účinok, ktorý by priniesol ,,svoje ovocie“.
Žiaľ, aj tento protest, pri ktorom som spomenul, že ma zabije vládny balíček ekonomických opatrení, sa ukázal vo veľkej miere opodstatnený. Protest bol – chcel byť istým mementom, zodvihnutým prstom varujúcich najmä ,,mlčiacu väčšinu“. Chcel byť... Nebol, veď čože, ktože už prebudí ľudí tejto našej ,,spiacej krajiny“?!
Nová vláda, ktorá tu bola takmer 8 rokov, sa nenechala zahanbiť svojimi predchodkyňami. Rozdávala ,,rodinné striebro“ spoločne vytvorené občanmi Slovenska (teda nie iba kôpkou týchto a im podobných politikov) azda ešte vo väčšom rozsahu. Nemálo podnikov zbankrotovalo. (Muselo?) Stúpla nezamestnanosť, veľa kútov ,,ďaleko od Bratislavy“ sa zmenilo na hladové doliny. (Muselo sa zmeniť?) Prehĺbilo sa celospoločenské morálne bahno. (Muselo sa?) A tak ďalej.
V 68 roku sme na internáte v strachu sledovali v televízii živé vstupy z jednotlivých miest dokazujúce, s akou ,,radosťou“ vítali občania Československa vojská Varšavskej zmluvy. (Prišli z nej všetky okrem Rumunov – iba oni a Juhoslovania, ktorí vo Varšavskej zmluve neboli, sa nás vo svete vtedy zastali. Za to sme sa Juhoslávii vskutku ,,pokresťansky“ odvďačili: Ani nie po 30 rokoch, keď sa s určitým a vopred jasným cieľom začala jej deštrukcia, sme nijako extra neprotestovali voči skutočným vinníkom tejto tragédie.. Pravdaže, my sme ich nebombardovali! My sme sa ,,iba“ servilne zaradili k tým štátom, ktoré povolili USA, resp. NATO prelet nad svojím územím, aby to ich bombardéry mali pri ďalšom systematickom a cieľavedomom ničení Juhoslávie – jej ľudí, hospodárstva, pamiatok atď. – ľahšie... a potom sme farizejsky brali deti z týchto kútov Balkánu k nám ,,na zotavenie“...)
