krija
vsak ani ty si sa nepoucil. kto sa poucil, ked som v roku 2007 pisal o tom, ze pride kriza? kto sa poucil, ked som pisal, ze skrachuju najvacsie americke banky? kto sa pouci z toho, ked som tvrdil, ze kapitalizmus je zdochnuta mrcina? kto sa pouci, ked pride druha vlna tejto krizy? kto sa pouci, radicovci znicia zivoty tisicom slovenskym obcanov?
hadzes tu cifri z brucha. ak by nebol zavedeny 2. pilier tak dochodcovia by dnes mohli mat dochodky vo vyske 50% z priemernej mzdy, tzv miera nahrady. uz len to, ze maju iba 42% by predstavovalo usporu 8%. tychto 8% z 1,5 mld eur je 120 milionov eur rocne. od zavedenia 2. piliera (2005) to je takmer 600 milionov eur. do roku 2030 to je 3 mld eur. mimochodom tych 42% stanovuje EU ako minimalnu mieru nahrady.
na druhy pilier odlozili dzurindovci 100 miliard korun a nie je pravda, ze by vydrzali do roku 2012 a ani to, ze vydrzia do roku 2010. vydrzali iba do roku 2009!
tych 100 mld skk je kua velka suma, ked budeme potrebovat podla optimistickych odhadov autora reformy, martina thomaya 600 mld skk, podla pesimistickych 2 biliony skk.
dalej nie je dolezity rok 2050, ale roky 2030 a tesne nasledujuce. vtedy pojde do dochodku najproduktivnejsia a zaroven najpocetnejsia cast slovenskej populacie - rocniky 197*. cize 20 rokov a nieco. a to je cca aj ta doba, ked aj v chile 2. pilier defacto skrachoval (1981-2000/2001). ich "DSS" vyplacaju ani nie polovicne dochodky oproti priebeznemu pilieru, ale hlavna vec, ze sa niekto pekne nabalil.
neveris?
"Príklad z praxe v denníku New York Times z roku 2005: Dagoberto Sáez, ktorý 24 rokov pravidelne odvádzal platby na svoj DSSkový účet, sa rozhodol odísť do dôchodku. Svoju kariéru zavŕšil na čílske pomery slušným mesačným platom 950 USD. Kým kolegovia v priebežnom systéme by s jeho platom odchádzali s mesačným dôchodkom okolo 700 USD, jemu poistný trh vygeneroval doživotnú mesačnú rentu v hodnote 315 USD. Stále viac ako štátom určené dôchodkové minimum, ale predsa ďaleko za jeho očakávaniami. Dagoberto mal vlastne smolu: mohol porovnávať. Keby bol priebežný systém zrušený úplne, určite by mu 315 USD mesačne stačilo ku šťastiu… "
http://www.nytimes.com/2005/01/27/business/worldbusiness/27pension.html?_r=2&pagewanted=1&oref=slogin&adxnnlx=1221555622-pRccJ3m4%20Q7aYi7uizc/sQ
neponukam riesenie? a pytal si sa nan?
zrusit 2. pilier! a vhodne upravit ten 1.
Experti se shodují: vyvedení části peněz do fondů důchody nevyřeší
Ačkoli reformu penzí kvůli stárnutí populace a rostoucím výdajům v různé míře provedla již řada evropských zemí, recepty, jak zajistit seniorům dostatečné příjmy a nezruinovat státní kasu, se různí.
pondělí 8. února 2010, 9:23
Na jednom se však evropští experti shodují. Opt-out, tedy vyvedení části peněz z veřejného sociálního pojištění do soukromých penzijních fondů, který se u nás snaží prosadit například ODS, je riskantní a neřeší důchody většiny populace, ale spíše lidí s vysokými příjmy.
„Ze starých členských států nešel cestou opt-outu kromě Velké Británie, kde se neosvědčil, nikdo,“ řekl Právu švýcarský odborník na reformu penzí Giuliano Bonoli. „Soukromé penze lze organizovat i jinak,“ dodal.
Stabilizace na 15 let
„Opt-out je výhodný jen pro lidi s vysokými příjmy. Současně ale snižuje příjmy veřejného důchodového systému. Je proto velmi riskantní,“ potvrdil Právu Fritz von Nordheim Nielsen z Evropské komise.
Britský systém důchodů, který opt-out zavedl již v padesátých letech, podle něj zkolaboval právě proto, že neplnil sociální funkci. „Britové ale již od opt-outu ustoupili,“ dodal. Čerstvé zkušenosti s ním naopak mají některé nové členské země, například Slovensko.
„Na Slovensku vyvedli devět procent, nikde jinde to nebylo tolik. Teď jim to ale generuje obrovské deficity rozpočtu,“ řekl Právu Vít Samek z Českomoravské konfederace odborových svazů.
„Naštěstí je o tom u nás určité povědomí na obou stranách politického spektra. ODS se ale přesto snaží opt-out prosadit,“ dodal. Český důchodový systém je podle něj po zvýšení důchodového věku na 65 let stabilizován tak na patnáct let.
Švédsko má vlastní variantu
„Určité turbulence teď zažívá kvůli krizi, uvidíme, jak dlouho potrvají,“ uvedl Samek, který se podílí na práci expertní skupiny k důchodům iniciované ministrem financí Eduardem Janotou.
Důležitá je konkrétní podoba reformy penzí, ne jen kontrast mezi státním a soukromým pilířem, shodují se experti. Reformy penzí byly nedávno provedeny například v Itálii nebo ve Švédsku.
Švédsko šlo cestou úpravy průběžného systému, která zaručila větší zásluhovost, ale zároveň i určitou minimální úroveň penzí. „Náš systém je nastaven tak, že se nemůže dostat do deficitu. Penze jsou vázány na průměrnou mzdu. Pokud by klesala, sníží se i důchody“ řekla Právu Anna Hedborg, autorka švédské reformy.
„Snažili jsme se vytvořit něco, co se může líbit oběma stranám, jak těm, co chtějí jistotu veřejného systému, tak těm, co volají po zásluhovosti,“ doplnil ji expert na penze Joakim Palme.
Odbory a akademici byli pro, ostatní zainteresované strany včetně těch politických byly při vytváření reformy drženy na míle daleko, prozrazují Švédové, jak se jim podařilo dosáhnout shody široké veřejnosti.
„Příprava reformy ve Švédsku trvala asi deset let. S tímhle ale vydržíme do další doby ledové. Místo vratké dohody byla nastolena pevná mezigenerační shoda,“ dodal Palme.
Radikální změny důchodů schválila v devadesátých letech například Itálie. „Podařilo se je prosadit také proto, že začnou plně platit až po čtyřiceti letech,“ řekl Právu Matteo Jessoula z univerzity v Miláně. „V Itálii odbory nikdy nedovolí opt-out,“ dodal.