believer

Nautilus,

Za tie roky čo sa motám po svete ako pracovne činný som toho celkom dosť videl, dokonca aj zažil. Myslím si že oceľoví roboti nie sme. Sme len súčiastky oceľového robota, kde oceľovým robotom sa myslí to kde žijeme, čo nás "živí" (prostredie, spôsob života, priority...) Ak sa nájde v tom oceľovom kolose súčiastka organická, živá, neunesie ten tlak a je zamenená za kovovú, lebo je neviem z akého dôvodu preferovaný názor že ľudskosť je slabosť a nemá tu čo hľadať.

Určite to všade takto nefunguje na 100 percent, nájdu sa aj "ľudia" miesto kovových robotov. Ale či majú dlhú životnosť to neviem. Oceľový robot nám vyrastá nad naše hlavy..

nautilus

Jogo, vieš, ja som len taký malý "šéfko", na veľkého už nemám žalúdok, lebo to by si žiadalo opustiť niektoré zásady humanizmu, a to nechcem...

nautilus

Martha, niektorí slovenskí "drábi" sú naozaj veľmi aktívni a k zahraničným pánom veľmi ústretoví. K svojim spoluobčanom už oveľa menej...

nautilus

tomix, naozaj ti závidím, môj holandský zamestnávateľ nám nedáva žiadne bonusy a tvrdo kontroluje, či všetci pracujeme na sto a viac percent. A tie platy-žiadna sláva. Ale veď preto sem prišiel...

jogo64

Nautilus zase vystižne a trefne pomenovaný stav vecí, ktorých sme viacerí priamymi, či nepriamymi svedkami- či účastníkmi :-)

Zrejme také ideálne ako to má tomix to nemôžme (???) mať všetci

Martha Bielska

Nautilus, súčasnosť na pracoviskách je prevažne taká ako si ju opísal.

Niektorí šéfovia sú natoľko presvedčeni o svojej pravde, že jej spochybnenie považujú za takmer existenčný prehrešok. Nie som zástancom hesla "Držať hubu a krok", ale dnes naozaj treba veľkú dávku odvahy, byť taktní a tiež uznanliví, pretože prílišná trúfalosť sa nevypláca.

Tomix, iba malý povzdych, to má niekto šťastie... :-)

tomix

Nautilus, ja tiez robim v zahranicnej firme dokonca je to "nadnarodny koncern", ale nic z toho co popisujes som nic nezazil. Chcu od sice nas aby sme pracovali tvrdo ale na druhej strane nam poskytuju velmi velky priestor na relax a oddych, prostredie je absolutne neformalne a velmi priatelske. Davaju velky priestor pre realizaciu kazdemu kto ma zaujem na sebe pracovat. Nikto nas nesleduje ci sme v kuchynke hodinu alebo 5 minut pokial mas svoju pracu spravenu vsetko je v poriadku a je Tvoja vec ako stravis tu pauzu , ktoru mas k dispozicii. A aj nasi sefovia nas zbytocne netlacia.

Mozno, ze mam len stastie ale som rad, ze robim tam kde robim a robim pracu, ktora ma bavi a velmi dobre este aj zarobim.

nautilus

Ďakujem, Katka. Neviem, koľko stresu prináša Tvoje zamestnanie, ale zdá sa mi, že si sa v ňom našla a že si spokojná. To Ti môžem iba ak závidieť. Zahraničné firmy, ktoré k nám prišli sa snažia z nás vyžmýkať maximum a naše zdravie ich zrejme nezaujíma. A najhoršie je, že sme sa tomu už prispôsobili a obetujeme im nielen zdravie, ale aj to ľudské, čo je v nás a myslíme si, že len takto budeme "in".....a pozdravujem Níl... :-)

Katarina Licha

ach jo, to je smutny prispevok Nautilus....vies, teraz sa priznam k comusi...ja som ako ta Tvoja znama.....ja som vlastne tiez viac menej :utiekla" pred tlakom europskeho sposobu zivota. Nikdy som sice nesefovala, ale po rokoch mimo Europu vidim tak nejako zvrchu, nezaujato, ze pokial sa clovek neprisposobi comusi, co neviem dost dobre v kratkosti pomenovat, volam to ohavny ocelovy kolos, tak je uplne mimo diania a pre ostatnych za vela nestoji. V kurze su sami bankari, obchodnici, podnikatelia,informatici, technici, vychytralci, politici, bezcitni sefovia, cim bezcitnejsi, tym uspesnejsi a ti ktori odmietaju ci nestihaju sa ocitaju uplne mimo tohto oceloveho kolosu. A skutocni LUDIA, ti su nejako na okraji.....nevravim, ze tu v Egypte je to uzasne...vobec nie, vsetko ma svoje plusy i minusy, ale v Europe ide ludom z toho stresu o zdravie....no to je mozno na dalsi prispevok, ale ked ja nechcem pisat o sucasnom svete, je to smutne a okrem toho, nevystihla by som to tak ako Ty...