Áno, som zaľúbená... :-) A ďakujem.
:-))) si ma rozosmial. A úprimne povedané, dobre mi to padlo, lebo inde na mňa hromy - blesky.
Zuzka, pekný list si napísala. A pomoc v pravú chvíľu sa veľmi cení. Držím palce, aby všetko dobre dopadlo!
Peknú nedeľu :-)
Rozkaz, pani veliteľka. Žiaľ, nemôžem ho splniť a dôvod Vám nebude vešať na nos, ak dovolíte. Neprihlásila som sa do súťaže poézie a našťastie, vy nie ste moja dvorná kritička. Ale ďakujem za Váš záujem. Mimochodom, trochu viac citu by nezaškodilo ani Vám. Ale to sa nedá naučiť...
Pani Anka, som rada, že môj blog Vám poslúžil aspoň na reklamu svojho článku. A zabudli ste pripomenúť ako oslavne ste písali o mužoch. Ale však, Vy ste stará škola, Vy najlepšie viete čo sa patrí a čo nie.
Laco, ďakujem Ti za komentár. Netušila som, že by ženy už nemohli mať ani svoju poéziu a napísať čo chcú? To je aké spiatočnícke... A to by nebola pani Anka, aby sa nepridala. Mne tým však náladu nepokazíte.
Peknú nedeľu. :-)
Zuzka, to prázdne si vystihla, je ozaj také zdivené... A veru, nechcela by som zažiť prázdno v srdci. Našťastie mám v ňom veľa citu a je komu ho dať...
Peknú nedeľu :-)
Boxy, Tvoje slová veľmi vítam a ďakujem za ne. To je ďalší veľmi významný pohľad.
Peknú nedeľu:-)
´... ak môžem tykať (lebo pozerám, že som tykala aj vykala :-)
A želám peknú nedeľu :-)
To je odsúdeniahodné... Mala im poradiť práve naopak, aby nemali pred Tebou žiadne tajnosti, aby sa bez problémov zdôverili, že mama ich vždy pochopí a pomôže im, lebo ich má rada. Zaujímalo by ma kedy a ako ste sa to vlastne dozvedeli, že im to poradila.
Presne pri jeho príspevku ma napadlo: Chudoba cti netratí... a vzápätí som videla, že Ty si už na tú tému napísala...
Prevencia a zasa prevencia je vždy lepšia ako dodatočné naprávanie chýb, toho, čo sa už ťažšie vráti do svojich koľají...
Tie príkazy rodičov boli aj u nás "sväté". Ani nás nenapadlo odporovať. Ani si to neviem predstaviť, že by sme na niečo nahlas reptali, alebo nejakú požiadavku ignorovali. A aj keď boli rodičia prísnejší, som im vďačná za dobrotu a lásku, ktorú nám dávali, aj za súdržnosť, ktorá bola prirodzenou súčasťou našej rodiny.
Aj naši rodičia boli prísnejší. Napriek tomu, sme k ním mali väčšiu úctu a pociťujeme vďačnosť. Aspoň sme boli (spolu so súrodencami) pracovitejší.
Zaza, Tvoja skúsenosť sa mi páči. To určité ignorovanie vo význame, necháme ho nech "vychladne", je tiež riešenie. (Len človek musí vedieť kedy je to ešte únosné a kedy už nie.) A tie piatky sú hodné za príklad. Aj keď on naučil fajčiť Teba... :-) zblížilo Vás to.
Mars, keď si predstavím tie prižmúrené oči, aj ja by som sa zľakla :-)
Toto je téma, ktorá ma už dlhšie zaujíma. Nejde o žiadne poučovanie, ale skôr o výmenu skúseností...
Odporúčame