Neživorili sme. Žili sme a nie iba prežívali. Tvoj návod "čo s tým sa mi páči". Spojí sa relax s úžitkom. :)
Neživorili sme. Žili sme a nie iba prežívali. Tvoj návod "čo s tým sa mi páči". Spojí sa relax s úžitkom. :)
Popri denných negatívnych správach je tento blog príjemnou a milou zmenou. Oddýchla som si pri ňom. :)
...zostalo...už len naše vnútorné bohatstvo...ak ho príjmu a nebude im málo. :)
Ach, večná inšpirácia našich príbehov, snov a básní...a samozrejme života samotného.
Z našich myšlienok sa stávajú slová a tie sa premieňajú na skutky.
Je dôležité, aby boli naše slová správne, dobré a čisté. Pretože tvoríme to, čo hovoríme.
Pekné čítanie na nedeľu. :)
Hudba je zázračným liekom. Dokáže odniesť človeka do iných sfér a je to iba jej tajomstvo, ako to robí. :)
Doporučujem krásny film, kde je to jej umenie trochu viac priblížené : " Hudba hrát nepřestala. "
Karma je:
" Čo zaseješ, to zožneš."
" Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva."
Presne tak. Nikto to neprikazuje. Sú to prírodné zákony. Nespravodlivé, len pre neznalých.
Ale...ak si niečo neodčiním v tomto živote, zákonite si to prenášam do ďalšieho.
Goethe: "FAUST"
- Šťastný, kto ešte dúfať môže,
kto schopný je, vynoriť sa z mora omylov.
To, čo nevieme, to nám práve chýba,
to, čo vieme, je nám zbytočné."
Jeden citát hovorí, že... " Najkrajší je vek ženy vtedy, keď prestane počítať svoje roky a začne si plniť svoje sny."
Druhý citát o veku žien hovorí..." Žena je ako víno, čím staršie, tým..." :)
Kto má, túži mať ešte viac...tak to je. Bohužiaľ.
A dobrý postreh!!! Naši lekári sú častokrát lepší manažéri svojich firiem, ako odborníkmi vo svojej profesie.
Pravda je asi práve to, čomu človek uverí a preto je pre každého iná. Naša lenivosť, tvrdohlavosť a domýšľavosť nám bránia v jej ďalšom spoznávaní. Sme jej väzňami a nepripustíme už nič iné. Aj, keby nám mala zničiť život. Máme svoju pravdu a basta! Tak ako "hrdinka" v Tvojom príbehu.
Ahoj.
Ja osobne strach nemávam. Doma sa nezamykám, i keď zostanem sama...prejdem sa po meste, i keď je polnoc... prihovorím sa bezdomovcovi, i keď ho každý obchádza...v práci risknem vážny krok, i keď mi nemusí vyjsť...atď...Strach nemávam, ale čo ma občas pochytí je obava. Obava o najbližších...o ich život, zdravie, smerovanie.
V tom článku je všetko vysvetlené. Ak budú city vodítkom a rozum pomocníkom na našej životnej ceste, bude nám dobre.
Používanie rozumu je v poriadku, ale prestal nám slúžiť, a je to skôr naopak. My sme pod jeho nadvládou a potom to aj tak vyzerá...nedobre.
Odporúčame