Ako sa z ľudí stávaju cynici
Sailla, ďakujem za príspevok. Áno, som strašne dôverčivá, to máš pravdu. Teda, bývala som. Nie som negatívne naladená, ja skôr popisujem realitu, ktorá sa mi stala a nechám na každom, nech si vyberie. Predstav si, rozvod rodičov ma nebolel tak (bolo to tak lepšie, niektoré rozvody sú skôr vyslobodením ako traumou), ako ma bolelo to, že som si na prsiach hriala hadov... Ak si prečítaš moje ďalšie články pochopíš, že nie som pesimista, lebo píšem aj o veciach, ktoré ma tešia a ktoré sú pozitívne. (Posledná diagnóza u lekára, ktorú som dostala ja, je tiež boj a neľutujem sa). Tento článok nie je sebaľútosť, je to skôr poukázanie na veci, o ktorých som tu debatu ešte nevidela. Vyberám si témy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých.. A ver mi, že deti z kolektívu vylučujú radi, aj bez pádneho dôvodu...