Jedna z mála pozitivnych správ.
Chlapček si,kôli výnimočnej chorobe vytrpel za dva roky už toľko, čo mnohí dospelí nezažili za život.Je to “bojovník“.
Jedno však mrazí.A to fakt, že poniektorých zdravotníckych výkonov sa “obyčajny smrteľník“,hoci je známa choroba a aj jej liečba niekde na klinike, nemusí ani dožiť,ak nemá milióny na konte.
Smutné konštatovanie,ale aj nádej, že sa budú aj takýmto chorobám venovať budúci,alebo aj súčastní lekári v našich zemepisných šírkach v takej miere,aby sa tá liečba nemusela robiť až vo Francúzsku a vznikom konkurencie trochu “zlacnela“.
Je to síce naozaj výnimočná choroba,ale dozaista by to nebolo od veci.
Veď nakoniec, to vybavenie používané pri liečbe tohoto ochorenia sa dá využívať aj pri liečení iných druhov chorôb.
Netvrdím to stopercentne,nie som špecialista,len to predpokladám. Bol by som rád, keby mi to niekto,kto sa venuje téme genetických chorôb,potvrdil.
Chlapčekovi s rodinou želám všetko dobré v rámci možného,aj nemožného.
Pvľdv!