Keď Mečiar hľadal kandidáta na prvého prezidenta SR, Kováča veľmi nechcel, vedel, že ten asi nebude vo všetkom poslúchať, tak nahováral Dubčeka. Nakoniec, ako symbol neznámeho nového štátu, to malo niečo do seba. Dubček to odmietol. Zase nevidel dopredu, však synov mal v Prahe a tam videl aj svoju novú kariéru. Aj v tom sa mýlil. Česi v ňom videli to, čo Čecháček v prvom príspevku tejto diskusie a , žiaľ, mali pravdu. Takže žiadna kariéra, aj pri prežití havárie, by ho tam nečakala.
Chmelár ho tiež nejako zvlášť nevyzdvihuje (nebol štátnik, nemal koncepčnú ideu, nebol autorom ekonomických reforiem ani demokratizácie) ale má pravdu v tom, že si ho treba, aspoň na Slovensku, uchovať vo forme určitého (legendárneho) symbolu ľudskej snahy po slobode.