No pekne svetlo!
Typický mužský princíp...a to nevieš, že iba u mužov sa dá začínať pri konci...u žien musíš vždy od začiatku...:-)))
No pekne svetlo!
Typický mužský princíp...a to nevieš, že iba u mužov sa dá začínať pri konci...u žien musíš vždy od začiatku...:-)))
Ja myslím, že vždy to stojí za to, pokiaľ nežijem minulosťou a netrápim sa budúcnosťou. Stačí len chuť žiť tu a teraz, tešiť sa z každého dňa a nebáť sa každú minútu začínať odznovu...nie je nič, čo by sme mali ľutovať a stačí, keď budeme šťastní 5 minút pred smrťou na to, aby sme aj šťastní umreli. A hlavne sa nikdy nepýtať: Stál tvoj život za to? Niekedy aj tých pár minút stojí za to... :-)
Tak potom tvoju vetu: Dnes som boj so svojou plachosťou prehrala...Či vyhrala? mám chápať tak, že si prestala rozoznávať plevy od zrna? Keď sa nad tým takto zamyslím, tak potom viem prečo... :-)
Jaj, díky za sladko romantický veršík. Na prahu zimy ako teplé gaštany...
A na plachosť sa vy...kým som bola plachá, nikdy som nič nezažila... :-)
Máš pravdu, ale len čiastočnú. Na poli vedy a bádania je pochybovanie veľmi užitočne, ale neskúšaj pochybovať vo veciach lásky, lebo budeš celý život nešťastný.
Firenko,
múdry muž je vtedy múdry, keď prestáva pochybovať, pretože vie...
Áno, slovenčina nerozlišuje vieru (belief) a vieru (faith).
A práve preto je dôležité čomu v živote veríme...lebo viem a verím sa často miešajú dokopy...
A mne stačí ráno vyjsť na dvor a zahľadieť sa na oblohu. Vtom momente stojí pri mne muž a pýta sa: "Čo vaši nejdú, nejdú?"
Ale svetlo...a čo ty Rus? Ja verím na Ježiška, ale nech je taký pekný aspoň ako ten v reklame....
Lebo nie je pravda, že nie sme veriaci, ešte neznamená, že to tu niekto tvrdil...a ja vravím len o tom, že nie je jedno čomu v živote uveríme... :-)
viera v ľudí uniká väčšine ľudí...neveríme, že nás niekto miluje, neveríme, že to s nami myslia ľudia dobre, alebo že vôbec sú nejakí dobrí, neveríme, že ich zaujíma niečo iné ako oni sami...a potom sa čudujeme, prečo sa veľa z nás cíti tak pod psa. Lebo nedávame iným ľudom šancu, aby nám odhalili svoju vieru v nás...
Keby sa už nič nedalo čítať, tak sem zavítam vždy na istotu.
Super veršíky, Mika báči. Vďaka.
hm... táto krása povznáša ducha...ale to čo ty myslíš asi povznáša niečo iné.... hi hi....
Ale figu čerešienky... to sú také krásne okrasné stromy, čo nám kvitnú po ulici každú jar a všetko je od nich nádherne ružové...
Dobré myšlienky daniela,
hlavne záver. Kto vyčkáva deň, čo zmení jeho život, ten sa naozaj dočká - smrti.
Ale ten, čo si ho mení sám sa dočká zázrakov...len nájsť odvahu. Myslím, že to robí život krásnym a jednoduchým. Zložitým a ťažkým si ho robíme len a len sami.
Teraz si to chlapec môže ísť "hodiť"... lebo pozerať sa na život až takto realisticky je niekedy viac na škodu ako na úžitok, pokiaľ s tým nič neurobí.
Život je cesta a sami si vyberáme smer. Kedykoľvek môžme aj zabočiť do lesa či k potoku a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Ak chceme...
vychodňar,
tu to máš stručne a jasne vysvetlené z vedeckého pohľadu, aby sa to páčilo aj firenkovi:
Počuj rozprávka, toto tu o jakej žene píšeš? Veď táto tu iba sníva a sníva o niečom, čo teda vôbec nebola ktovie aká výhra, namiesto toho aby sa prebrala a žila. A keď sa jej zdá, že je feministkou proti vlastnej vôli, tak niekde robí chybu... Kde? Na to musí prísť každá sama...Ale trochu života do toho umierania by jej nezaškodilo...
nautilus,
čo ty vieš o mojej rodine a mojej zodpovednosti? Keby som ju nemala, už som dávno preč.
Žijem s jedným mužom 30 rokov, mám 2 dospelé deti a ak sa jedného dňa rozhodnem, že už stačilo, tak naplním tie tvoje štatistiky a vôbec ma to nebude mrzieť. Pretože ako svetlo hovorí, inštitúcia manželstva je len o evidencii otrokov. A kde sa podela slobodná vôla ľudí? Kto sme, že sa vyhovárame na Boha a jeho zákony? Neverím, že Boh má nejaké zákony...zákony vymysleli ľudia.
Odporúčame