. .. smie/m/e. ..
Asi nenaplním očakávanie, ale i tak, ako pre Teba, toto je o žene:
Bol som pre teba
nepopísanou knihou.
Vraj zmena je život
a ty sa aj tak práve nudíš.
Vytrhla si dvojhárok z môjho srdca,
omočila si brko v rannej stolici,
a vyčítajúc mi absenciu riadkov i okrajov,
začala si spisovať mená tých,
ktorí ťa pretiahli.
Chvíľu si na tie mená pľula,
kým si za nimi spravila čiaru.
Ale nie takú hrubú,
aby sa k nim nedalo
vrátiť.
Potom si vytiahla rúž
a pod odtlačok svojich pier
napísala ním mená mužov,
ktorí sú na rade.
Moje meno bolo vsunuté
kdesi medzi druhým a piatym
riadkom.
…
Vtedy som nechápal,
ale dnes som nevýslovne rád,
že si ma nakoniec
zo svojho „to-do listu“
musela vyškrtnúť.
A že pľuješ iba na meno
napísané rúžom.