V roku 1989 som čakal niečo iné ako prepad morálky na dno. Slovensko je nádherná krajina, je to moja vlasť, ale toľko tyranie a neúcty k občanovi SR zo strany jej politických špičiek je smutné a zaražujúce. Na druhej strane sme zrejme príliš pohodlní a ľahostajní na to, aby sme niečo chceli meniť. Slovensko je vraj katolíckou krajinou. Ja verím v Boha a v Ježiša Krista. Mám rozum a slobodnú vôľu. Je na to aby som len ničil, búral a vraždil? Slobodná vôľa je žiť a konať podľa svojho uváženia aj keby ma to stálo život. Nie je čas sa konečne zastaviť a dať slovám ako je láska, česť, spolupatričnosť, hrdosť, láska k domovine konkrétny obsah a formu ? Nadávame na USA, západ, Rusko... a nevidíme morálne bahno, v ktorom sa nachádza naša vlastná krajina. Je smutné, že v takom prostredí vychovávame našu mládež. Dubček, Kryl sú umňa ľudia, ktorí sú prezidentmi Česka aj Slovenska. Nevyzývali k svárom, ale k láske k vlasti a k úcte človeka k človeku. Môžem si ážiť si vôbec ja sám seba?