Prvú vojnu sme pretrpeli, druhú prežili a tretiu prehrali. Miesto hospodárskej konverzie výpredaj, ostalo nám čosi pôdy, lesov, vody a pracovná sila. Za facku. S odstupom času za všetky naše zlyhania vinená budovateľská diktatúra proletariátu z toho nakoniec vychádza ako štatistická odchýlka, anomália. Opäť sme tam, kde sme boli: Rabi na panskom. A zopár drábov.
Pásovou výrobou áut a obrazoviek sme sa napojili na globálnu matricu nadhodnoty. V našom malokarpatskom zátiší kto lopotil, kto kradol, ale z prebiehajúcich medzikontinentálnych presunov celých výrobných odvetví si veru nik ťažkú hlavu nerobil. A potom prišla povodeň. Gabčíkovo sme síce prehradili a s Dunajom si poradili, ale na storočnú finančnú vodu sme neboli pripravení. Že no a čo? No medzitým to snáď došlo už aj košickým železiarom.