Mašinéria tyranie a bezprávia. Ako Ukrajinci miznú v ruských táboroch a väzniciach
Ak by som ako Ukrajinec bol na zajatý na fronte Rusmi, považoval by som to za veľké šťastie. A za maximálne šťastie by som považoval, ak by ma Rusi poslali na neznáme miesto, aby ma oficiálna Ukrajina nenašla. To všetko preto, aby ma nevrátili späť na ukrajinskú stranu, čo znamená, že by som sa dostal späť na front na ľudský bitúnok.
Na proruských weboch sa traduje, že keď padneš do zajatia, obyčajný vojak dostane strelu do kolena, dôstojník do zátylku.
V 2014 sa tradovalo, že keď opolčenci zatlačili na ukrajinských vojakov, tí utiekli na ruskú stranu. Ruskí pohraničníci ich ošetrili, dali pofajčiť, nakrmili, napojili a v príhodnej chvíli pustili späť. Tí naspäťpustení si určite nedlho po návrate bili hlavu o stenu, že zo šťastia utiekli a vrálili sa nerozumne na bitúnok na front.
V ruskom zajatí sú tisíce Ukrajincov. Ale predpokladám, že určite na ich žiadosť neboli zaradení do oficiálneho systému.