Podľa oferi čo je stáročný prísunu množstva milodarov od veriacich. Do čoho sa ráta okrem neomedzených darou aj hociaká osobná dobrovoľná pomoc na neustálom zveľaďovaní chodu cirkeného majetku. V Rakúsku a tak isto ani v žiadnej inej kresťanskej krajine sa jednoducho nedá zrátať počet rímsko katolíckich veriacich, lebo hocigo nemusí mať sviatosti a nepotrebuje ich k návštevám cirkevných inštitúcií. Ide mu len o kultúrno-pocitový zážitok, ktorý adekvátne ohodnotí prostredníctvom oferi ktorá je všade neomedzene-anonimná. Človek sa stáva právoplatným katolíkom až postupom laického krstu, prijímania a birmovky. Čo neznamená, že je automaticky veriacim. Tieto sviatosti dostane v rámci rodiných tradícijí, ktoré sa dodržujú v rámci miesttnych kultúrnych zviklostí a niako nezaručujú celoživotnú vieru ktorá je skoro v každej farnosti čiastočne závislá od ofery ktorá podporuje charitu.