Samozrejme, že nechcem prirovnávať osobnosť Andreja Kisku k severokórejskému diktátorovi, ale obraz nenahraditeľného vodcu, ktorý je obdivovaný za úplne hlúposti, pričom verejnosť sa o tých najdôležitejších veciach nič nedozvie, ho začína nápadne pripomínať,“
Posledný červený princ“, ktorý bol práve o severokórejskom diktátorovi. Dokument zobrazoval ako „neskúsený Kim po dosadení do funkcie zakrýval svoju neistotu všadeprítomnou propagandou, ktorá ho ukazovala pri všetkých banálnych činnostiach, ktoré nemali nič spoločné s riadením štátu, ale zlepšovali mu imidž: Kim ochutnáva sušienky vo fabrike, Kim dohliada na správny rast kureniec, Kim sleduje ako deti v škôlke kreslia jeho podobizeň, Kim sa plaví na loďke po jazere, Kim diskutuje so športovcami, Kim sa vybral na turistiku, Kim sa fotí s vysokoškoláčkami na výlete, Kim sa previezol novým moderným vlakom. Tieto šoty vysiela pravidelne štátna televízia, pričom novinári majú zakázané klásť otázky, lebo Kim dáva iba vyhlásenia.“