Niekde som pocul vetu: "nacerpajme silu z utrpenia svatych". Asi nemame dost, ak si este pripominame pravidelne umucnie a vrazdenie krestanov v kostoloch ci v ramci roznych sviatkov alebo cirkevnych sviatkov.
Zatvarat oci pred utrpenim inych je take ... spravne, lebo nemozno kazdemu pomoct. Clovek by sa zblaznil.
Prveho bezdomovca som videl vo Viedni kratko po rozpade CSFR. Bolo mi ho neskutocne luto, ako jedol priamo z kontajnera na odpadky. Dalsi zobral pred kostolom. Trvalo mi roky, kym som si na tu myslienku zvykol a nemal z nej silne negativny pocit. V sucasnosti si staci spravit malu prechadzku z bratislavskej Hlavnej stanice smer prezidentsky palac a stretne 5 az 10 roznych ludi, co pytaju peniaze ci su doslovne zobraci. Ak by clovek chcel kazdemu z tychto osob pomoct, ani cela vyplata by nestacila. Pritom ti ludia uz nikdy nebudu uzitocni ci produktivni, aspon z velkej vacsiny.