Johan i Des, Dr.Jeckyll i Mr. Hyde, ... a aj vyššie poďme, tentokrát obe dokonalé osoby, Syn Človeka, prísny a súdiaci i Syn Boží, láskavý a plný súcitu.
Milý grálovec, grálovkyňa, autor/ka textu, čo tak optimistická verzia, vôbec nie nepravdepodobná, že ten mrzutec z blogu po svojom zázračnom vyliečení z vďaky nevedno ani čomu či Komu celkom otočí a nasledujúcich päť, desať alebo aj pätnásť rokov pozdvihne Zem vďaka svojim dobrým skutkom a pomoci blížnym o notný kus vyššie, bližšie k Spravodlivosti a Dobru, ďaleko viac, ako stovka fňukajúcich a denne o temne básniacich grálovcov a grálovkýň.
Ja chápem, že je to celé len projekcia autorovho/kinho vlastného vnútra a tým pádom priznanie sa k vlastným prehreškom a vyznanie pred čitateľmi, ale už by bolo načase troška radostnejšie, presne ako to máte v múdrej Knihe, ... radostný čin, radostné slovo, radostných pätnásť rokov a aj viac radosti, šťastia, úsmevu a smiechu. Úprimného a veselého.
Odkazuje Nositeľ Meča. Ten súčasný ...
Jasné!?