To je žiaľ holá pravda!!
V roku 1946 som prišiel do Košíc študovať a po škole som tu ostal aj pracovať.
Ak porovnám Košice vtedy a dnes, okrem hlavnej ulice prakticky sa nič nezmenilo. Je síce pravdou, že pribudlo mnoho nových domov, niektoré si obliekli nový šat. Ale čo to má spoločné s kultúrou?
Kultúru vidieť na chodníkoch, ktoré sú plné ohorkov a pľuvancov. Neporiadok okolo smetných kontajnerov, nedokončené chodníky okolo športovej haly a tak by som mohol vymenovať rôzne nedostatky až do ne ........!!
Košice nie sú len hlavná ulica a jedna priľahlá. Na Košice sa treba pozerať ako na celok a ten vôbec nedáva obraz, že by si zaslúžil titul "európske hlavné mesto kultúry v roku 2013"!! Tak o ďalších sto rokov možno, ale teraz? Buďme k sebe kritickí !!
Je to najsmutnejšia a najstrašnejšie kapitola v novodobých dejín ľudstva.
Pri náhodnom počúvaní rozhovorov medzi mládežou som spozoroval, že používajú často slovné väzby, ktoré pochádzajú z rôznych TV relácií a filmov. Táto skutočnosť ma veľmi znepokojuje a pre túto generáciu nie je práve dobrou vizitkou.
má meno, lebo poznáme Jeho syna. Keď poznáš Jeho syna, poznáš aj Jeho.
Priznám sa, už nemám rád sviatky - žiadne. Nie sú to len výdavky a ten hurhaj okolo toho. Je to predovšetkým tie behačky a zháňanie kde je čo lacnejšie a ani ja, ani manželka už nevládzeme. Kĺby bolia. Deti nám síce pomáhajú ako vedia, ale aj oni majú svoje starosti. Teda, nemám rád sviatky. Som rád, keď nás prídu navštíviť pravnúčatá, ale aj to len tak na hodinku dve sa pohráme, porozprávame, a už nás premáha únava. Staroba je síce pekná, ale bolestivá a drahá. Ďakujeme nášmu Stvoriteľovi aj za to, že sme ešte tu.
Neskoro bratku, voľby už boli. Či vyhralo zlo, alebo dobro, - uvidíme.
Teraz už len platí heslo " maul halten und weiterdienen" !!!
Niekedy je potrebné na pochopenie vlastného jazyka, naučiť sa jazyk iného národa. Tým sa podstatne rozšíri obzor svojho materinského jazyka.
To delenie na bohatí, chudobní a ostatní je dosť diskutabilné. Človek chudobný sa môže cítiť lepšie ako ten bohatý. Všetci máme ale určitý "spoločenský nárok" aby sme z toho, čo sme za určitý počet rokov pre túto krajinu urobili alebo robíme, aj dôstojne žili. Neberiem šikovnému možnosť a ani mu nezávidím, že má toho viac ako ja. Mňa len hnevá to, keď existujú také zákony, ktoré umožňujú úplne legálne si privlastňovať majetky, ktoré patria iným alebo celému národu.
To treba zmeniť čo najskôr.
Tu vôbec nejde o ľavicu a pravicu, ale ide o to, čo je pre Slovensko a jeho obyvateľov dobré. Dosiaľ ani jedno politické zoskupenie nevykonalo také kroky, ktoré by smerovali v prospech občana. Cesta k tomu cieľu je obtiažna a tu sa rozchádzajú názory. Mal som možnosť sa stretnúť s RF a písal som mu niekoľko listov v súvislosti z bytovým zákonom. Nedostal som ani jednu odpoveď a pri osobnom stretnutí sa choval veľmi odmerane až ... no nechcem no spomínať. Nemám na neho pekné spomienky a ani nedôverujem jeho kolektívu.
Je mi ľúto, že to musím povedať, ale taká je skutočnosť a tak to vidím.
Je pravdou, že užívať a vlastniť je rozdiel. S užívaním súvisí ale aj starosť o to čo užívam (údržba pod.)
Teda automaticky to vlastním, lebo sa o to starám.
Závislosti na vlastníctve sa človek zbavuje automaticky odchodom z toho sveta (sú aj iné prípady). do vtedy niekto musí niesť zodpovednosť za tú "vec" ktorú vlastní a ktorá mu zákonom prináleží. nemôže sa tejto zodpovednosti zbaviť.
Myšlienka, ktorá je vyjadrená v tom článku, pochádza vlastne z Biblie. Ale to nie je teraz dôležité. "užívať verejné spoločné veci" "zabudnúť na všetko hmotné" si protirečí. Keď niečo užívam, čo je spoločné, je to asi hmotné, nie? Niekto si ale predstavuje pod tým "užívať spoločné veci" to, že keď je to spoločné, potom je to aj "moje" a končí to v "zberu šrotu", alebo niekde inde.
V našom svete nerealizovateľná myšlienka.
človek, ako osoba, ako "ja" sa môžem riadiť podľa určitých zásad, neobklopovať sa zbytočnosťami, len takými, ktoré potrebujem nutne k tomu, aby som tu na svete prežil.
To, že tomu tak bude, je už vecou výchovy a viery.
Tak čo sa chce robiť "Petíciu" alebo "Referendum".
Ani jedno nemá význam.
za láskou plakať je... nuž je otázkou prečo?
Ale plakal si už keď pred tebou bomba z lietadla zabila kamaráta?
Alebo plakal si keď SS zobrali Ti otca?
Alebo plakal si nad hrobom svojho najlepšieho priateľa?
Vieš vôbec čo je to plač? Bezmocnosť nad stratou, nenávratnou stratou niekoho - ktorý bol človekom.
Že je "Olimo" hrdina, počujem prvý krát. Kde len získal ten "titul" ?
Nože vysvetli Olimo.
Poznám veľmi dobre nemeckú mentalitu, ktorá sa líši podľa rôznych krajov a spolkových republík. Iný je Bavorák a iný je napr. obyvateľ Saska alebo Hesenska. Jedno však majú všetci spoločné, na 90% si ešte dnes každý myslí, že je "nadčlovek". To nevykoreníte nikdy, národný nacionalizmus v určitej forme je stále prítomný.
Odporúčame