"Slovenskí vojaci zohrali v 2. sv. vojne rozpornú rolu: spočiatku oddane a spoľahlivo plnili všetky úlohy stanovené Nemcami, spoluútočili na Poľsko, úporne bránili dobyté pozície počas zimnej ofenzívy Stalinových vojsk v roku 1941. Slováci ako prví vojaci vstúpili do dobytého Rostova na Done v júli 1942, podnikali trestné výpravy (niekedy dosť kruté – spojené s vypaľovaním dedín v Bielorusku). Od roku 1943 sa však situácia mení. Nielenže nastáva únava z vojny, ale každý z nemeckých spojencov hľadá svoju cestu z nacistického chomúta von. Dôstojníci, ale aj radoví vojaci strácajú akýkoľvek záujem bojovať na strane krajiny, ktorá sa rúti do porážky. Mnohí hľadajú cesty k odboju. Z dovtedy horlivých germanofilských dôstojníkov sa tak v priebehu týždňov stávali odbojári, čo sa prejavilo najmä počas povstania v auguste 1944."