Nedeľné čítanie č. 2 – Môže byť horšie?
Ak vás niekam pozvú, znamená top, že si vás vážia, takže je v poriadku, že tam idete, lebo máte prečo. Je to poučné aj tým, že oni majú tzv. pozitívne myslenie, kým my negatívne. Viem, že to u nás vôbec nie je obľúbené, aby niekto povedal, že sa máme lepšie než sme sa mali za komunizmu, pretože vtedy nebol ALTERNATÍVA, pred ním sa nedalo ujsť. Pred chudobou a nezamestnanosťou je stále ešte možnosť ísť za prácou. V Amerike ľudia dochádzajú za prácou aj 300 kilometrov a nepripadá im to ani čudné. Na kapitalizmus, resp. konzumizmus si za dvadsať rokov ťažko možno len tak zvyknúť. TO je jasné. A čo sa týka tzv. hladových dolín, samozrejme, že som tam bol. Náš hlad ale, skúsme byť reálny, je iný ako hlad ľudí v skutočne chudobných krajinách. Opakujem, viem, že skončili roky prosperity a tiež to kritizujem. Ale zároveň chcem ukázať, že sme aj pokročili a máme nové možnosti, ako veci riešiť. Napríklad aj voľbami, ktoré boli fraškou. Tu sa ich politici konečne začali báť. To nie je pokrok?