Neprestanem, budem! Na 3,14čoviny, na to by ma bolo!
Neprestanem, budem! Na 3,14čoviny, na to by ma bolo!
Nepísala som, lebo som nemala čas. Prečo som nemala čas som opísala tam hore. Peniaze nemám - všetky míňam na drogy a frajera nemám, lebo keď máš drogy, viac ti neni treba!
Ale že ma čítaš rád, to je od teba pekné. Nech ti to Boh oplatí na deťoch. Bu bu bu.
No len aby si o mne nezačali myslieť, že moje poviedky sú čajové, lebo stratím rapputáciu :)
Kto si o mne myslí, že nie som dosť ingelitengná? Ukáž prstom. Alebo prsom. Pošlem im selfiečko z mensy!
Chaloši, nejakí ste na mňa dobrí, až sa mi to nezdá... som vám chýbala, či ako si to vysvetliť? :)))
Ďakujem za pochválen!
Amen tma i tebe.
Kniha isto bude... niekedy, keď budem mať pocit, že už som dosť veľká na to, aby som mohla pustiť do sveta niečo tak hodnotné, ako je naozajstná literatúra. Mali by to tak, podľa mňa, robiť všetci. Literárny trh by bol chudobnejší o množstvo kníh, ktoré začali mať pre mňa hodnotu až vtedy, keď som si z nich urobila poznámkový blok alebo jointové filtre.
Odporúčam autorom brať si príklad a ostať v kontakte s mozgom, namiesto kontaktu s egom.
Ale v prípade, že to bude niekoho zaujímať, tak na jeseň sa do sveta dostane ďalšia moja divadelná hra, budem informovať o možnosti kúpiť si lístok a kilo paradajok k tomu a divák sa sám rozhodne, či hodí alebo si spraví počas predstavenia caprese :-)
Autorka nikdy nikde netvrdila, že čokoľvek na jej blogu je autentické - či už príbeh, alebo fotodokumentácia :)
Všetky mamy vedia, že ich deti na to časom prídu. Aj tá vaša to vedela :) Naisto.
Mám obrovské šťastie nielen preto, že stále mamu mám, ale hlave preto, aká úžasná mama to je.
Keď budem veľká, aj ja budem takou mamou!
Citlivá určite som a ako by povedal Ivo Ladižinský "Hlavne na bradavkách" :)
Ďakujem za uznanie, pani kolegyňa, rada budem tešiť tvoje oči v pravidelných intervaloch.
Teší ma tešiť vás.
...prestaň si už myslieť, že si vymyslel tri bodky !
...lebo ťa tvoja kámo-koala nebude mať rada! :))
Raz sa mi stalo, že mi jeden napísal báseň, bola dlhá, ale spomínam si len na prvú a poslednú strofu:
Poznám muža, čo má modré vlasy,
prsty ako kukuričné klasy,
poznám muža, čo je rád,
že má vadný aparát.
Prechádzam sa po múriku,
žiarim ako amplión,
ak ja nenarazím na Moniku,
nech mňa zrazí kamión.
- - -
ultimátna poézia...
- - -
ďakujem :)))
Som písala cez mobil! :))
Nie si v knihe tvárí a ja neviem, ako inak ti povedať všetko, čo by som ti chcela, keby sa na nás nedívala celá Pravda... pravda... aké je to ľahko oddeliteľné kapitálkou, hm :))
Nuž teda, ostanú moje dialógy s tebou iba v mojej zmätenej hlave. Nevadí, chlapče :)
Ty máš pocit, že ja som málo zmätená, keď ma takto mätieš? hej? chceš bombu? chceš? no? ha?
:))))
Odporúčame