Okrem dvoch ľudí, ktorým budem do konca života vďačná, sa za mňa v tom období, keď som schytávala obvinenia a vyhrážky, nikto verejne nepostavil.
Keď som potom odmietla zraziť päty a ďalej som upozorňovala na násilnosť a nezmyselnosť transaktivizmu, väčšina ľudí zrušila svoje pravidelné príspevky pre moje občianske združenie. Hrozilo zároveň, že moja facebooková stránka bude natrvalo zablokovaná.
Bolo to ťažké obdobie. Keď som chodila po vonku, strhávala som sa pri hlasných zvukoch a neustále som mala potrebu obzerať sa, či niekto nejde, či mi niečo nehrozí. Aj preto som sa radšej zo slovenskej scény stiahla a sústredila sa na zahraničie. Mnohé iné ženy na západe zažívali to isté, čo ja, ak nie horšie. Na jednom z internetových fór som spoznala Američanku, ktorú pre kritiku transaktivizmu vyhodili z práce v IT.
Keďže sa Mary Kate Fain okrem informatiky venovala aj písaniu, založila internetový magazín. V ňom som najprv na diaľku pôsobila ako korektorka.
