Nautilus a ja Ti ˇdakujem za presné pomenovanie situácie.
Škoda, že vtedy sme to netušili... a horšie, že ani po tomto zistení s tým (zatiaľ) nič nerobíme.
Škoda, že nemôžeme byť v politike všetci, lebo tam to "šaškovanie" dosť dobre vynáša... Zatiaľ si šašov robia politici z nás...
Ak pominieme pozadie týchto udalostí, lebo človek nerád prichádza o ilúzie, tak ten "odkaz" novembra '89 sa skutočne nenaplnil. Vstali noví bojovníci, ale iba za svoje výhody a je im ukradnuté ako sa so situáciou popasujú ostatní ľudia, ak už nechcem použiť spojenie obyčajní...
Súhlasím s Tvojim názorom. Keby sme mali vtedy vplyv a možno aj "súčasný rozum", tak by sme sa snažili aj niečo ponechať. My nie sme pripravení na sociálne neistoty, na priepastné rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Vôbec nie sme pripravení na to, že jedni majú "zdierať" druhých...
Ľudstvo bude aj tak smerovať preč od kapitalizmu, iba to bude trvať oveľa dlhšie ako kedysi nám.
Presne to som mala na mysli. A s tým cestovaním je to tiež pravda pravdúca. Väčšina Slovákov, ak hovorí o cestovaní, tak hovorí, že "nemá čas" a pritom prstami ukazuje, že "peniaze". Mne sa tiež podarilo veľa precestovať, ale pokiaľ ide o letné dovolenky, ak nezoženiem super last minute, tak ani necestujem do zahraničia.
Pekný deň. :-) A vďaka za komentár.
Jose, po prvotnej eufórii možno každý z nás privítal niečo iné. Na každého má táto doba aj iný dopad... Žiaľ, jej súčasťou je aj nárast krádeží, zločinov, bezdomovcov, nezamestnanosť, zúfalstvo, sebevraždy... Určite to myslíš dobre, a pre Teba sú dôležité najmä tie pozitíva, ktoré si uviedol, ale nielen pluralitou je človek živý... verím, že vieš ako to myslím.
A ešte poznámka: ani dnes nemôžeme písať čokoľvek čo nás napadne, ani na blogu nie... teda môžeme, kým to niekto ńevymaže. :-)
Believ, možno by sa našli nejaké drobné potešenia :-) ale ani tie si nesmie človek začať porovnávať s možnosťami slovenských boháčov, špičkových politikov či tzv. celebrít. Je zaujímavé, že štartovacia čiara nebola veľmi odlišná... v tomto smere sa nikto neoháňa slovami akože treba byť trpezlivý, je to postupný či zákonitý vývoj atď. Oni sa porovnávajú so zahraničím, argumentujú, že tam majú viac a keď my sa chceme porovnať s nimi, tak nám povedia, že závidíme... U nás sa ľudia, žiaľ, musia učiť byť chudobní...
Bruno, v priemere sa máme výborne, veď máme výborné (priemerné) platy a je nám v porovnaní so zaostalejšími krajinami tiež fajn. Teda štatistika, dajme tomu... Lenže tu ide o individuálne hodnotenia. Nebudem jasať, že mám napr, trojnásobný plat, keď výdavky mám viac ako päťnásobné... A povedzme si otvorene, čo zo slobody, keď sme väzňami peňazí... atď.
Nádejám sa, že v ľuďoch po čase zvíťazí zdravý rozum. Veď už prvé kroky pri "privatizácii", ktorá bola vlastne rozdávaním vlastníctva ľudu rodinám a kamarátom špičkových politikov bolo výsmechom všetkým tým, ktorí ich tam dostali...
Zdravotníctvo je jedným z príkladov... poisťovne bohatnú a naše údajne bezplatné zdravotníctvo stojí občanov čím ďalej tým viac, najmä pokiaľ ide o lieky a zubnú starostlivosť...
Je to úsmevné, ale vierohodné. Aj ja som sa občas pokúšala spomenúť na toho prvého na základnej, a vždy narátam viacerých..., bez poradia :-).
Pekný deň.
ACH_JAJ, to myslíš ako úplne "aut"? Nič sa nedeje, mám málo času... Ale ak máš založený blog, to tu bude silná konkurencia...
K Tvojej otázke: Po prihlásení sa vojdeš do Úpravy blogu, myšou choď úplne vľavo hore a ťahaj nadol. Prvé čo da Ti objaví sú články. Vojdi do Pridať nový. A po napísaní alebo vložení článku ho uložíš do konceptov (vpravo hore). Ak si si istý, že je to O.K., tak môžeš stlačiť Publikuj! Potom nad článkom stlač zobraziť a ponechaj článok svojmu osudu. :-)
Nautilus, skromnosť je veľmi pekná vlastnosť, u mužov občas nevídaná... Ak však spomínaš ješitnosť, s tým plne súhlasím. Tú by si mohli dať muži aj patentovať :-).
Zaza, ďakujem Ti za pripomenutie aj nadhľadu a humoru, ktorý prevádzal MUDr. Plzáka v podstate celý život. Možno vekom prešiel aj k sarkazmu, ale veď, komu z nás sa občas nepritrafí?
Podľa mňa strašiakom vzťahov sú aj hádky, nedôvera a žiarlivosť... My, ženy si spravidla sotva priznáme, že muža sekírujeme. My si to skrátka ani neuvedomujeme. Je však na mužovi, aby sa taktne ohradil, nerobil z toho hneď veľkú vedu, niečo neprekonateľné... a ak niečo urobí tak, ako mu radí žena, nech sa potom nesťažuje. Veď aj ženy môžu občas dobre poradiť.
Avšak dobre mienená rada by sa nemala zamieňať so sekírovaním. :-)
Odporúčame