Súhlasím s týmto súhlasom... :-)
Krija, toto je opäť jeden z Tvojich "záslužných činov"... Je to prehľadné a verím tomu, že pravdivé...
Nautilus, veľmi ma potešila Tvoja správa pre nás, ktorí sme Ti držali palce... M.
Asi práve to sklamanie sa v deťoch je najviac citlivé... a pritom tú vďačnosť ani nemusíme očakávať...
A zabudla som sa spýtať, takže Ty veríš na reinkarnáciu? Ja som v tomto smere dosť na rozpakoch...
Súhlasím s Tebou. To večné fňukanie poslancov nad svojimi platmi mi už fakt lezie krkom... A kto kázal tým manažérom zo súkromnej sféry pchať sa do politiky. Ak by to pre nich nebolo výhodné, tak by tam nešli. Takto majú platy k aj tak zárobkom v súkromnej sfére. Nikto ma nepresvedčí, že sú takí čestní, aby sa toho vzdali.
Tak toto je jasná správa
si štvrtý v druhom rade zľava... :-)
Alebo sa mýlim?
Veľmi milá spomienka!
Páči sa mi najmä táto sloha:
Jarí hostia odľahčení ako vo vani
a tak trochu nekoordinovaní
vlnia sa priečne, pália všetky mosty
a stepujú do minulosti
Pre mňa je úsmevné riešiť intímne otázky dvoch ľudí "s verejnosťou" ako so sexuálnou poradňou. Ale ak Ti to pomôže? Môj názor je jediný: je to otázka tých dvoch a toho okamihu. Ten istý okamih sa už nikdy nezopakuje. A ak sa opakuje ten istý partner, tak je ešte vždy dosť času na "reparát"... :-)
A počula som, že v BB budete mať zaujímavú tému vo vedeckej kaviarni Rektorátu UMB: REČ AKO JAZÝČEK NA VÁHACH ISTOTY s prof. Sabolom 21. októbra 2010 o 15.30 hod. Začul si niečo také?
Ahoj Beli, dobre, že si dal aj tú "črepinku spomienok" Júliusa Čadeka. Predsa len starú Banskú Bystricu zažil o čosi dlhšie ako Ty... :-))
Ahoj Zuzka, je smutné, že už aj hviezdy plačú... ale s radosťou konštatujem, že si opäť tu :-)
Katka, ono to bude asi tak: Kto nezažil, nepochopí... Musí tam byť zrejme puto, ktoré je pre druhých nepochopiteľné. A čo ak je to nepochopiteľné aj pre samotného muža. Keď muž zaregistruje, že je mu všetko odpustené, tak to možno aj schváľne zneužíva, lebo vie, že tá žena ho neopustí.
Vieš, nie všetko sa dá pochopiť, čo robia iní... Keď to tak tie ženy cítia, tak sa úmerne tomu aj správajú, ťažko k tomu niečo dodať.
Ja teda neviem, ale mne to vyznelo akoby si vyzdvihovala pokoru žien vo vzťahu k mužom. S tým sa mi akosi nežiada súhlasiť. Nechcela si to trochu viac spresniť. Ak ide o pokoru ľudí všeobecne, tak potom sa to skutočne týka tak žien ako aj mužov a nie iba žien.
Tak to by ma zaujímalo, prečo si to myslíš a čo to má s tým spoločné???
Katka, vieš, dospelé deti by už mohli mať svoj rebríček hodnôt ujasnený. Práca a kariéra sú síce v živote dôležité, ale meníme ich viackrát v živote. Otec je len jeden a matka takisto. Na nich by si mal každý vedieť nájsť tú chvíľu času. A v súčasnosti netreba k tomu ani tak veľa. Keď je niekto ďaleko, tak môže využiť e-mail, telefón... Ťažko však radiť, keď do toho nevidíme, že?
To je smutný príbeh, Snowman. Aj ja dodnes nezabudnem na to, ako žena na hlavnej stanici (možno bezdomovkyňa) po viacnásobných fackách stále išla za tým istým mužom a hovorila mu, že ho miluje. Ale možno potrebovala iba nocľah. Aj v Tvojom príbehu nechápem, čo to mohla byť za láska, keď ju muž týral aj s deťmi a ona ho stále ľúbila. Žiaľ, nie sú to ojedinelé prípady.
Hag, si mi pripomenula, že vlastne koľko toho dokáže v manželstve zachrániť humor. Verím tomu, že keby sa dokázali manželia spolu zasmiať a ešte aj občas každý na sebe, tak by sa veľa vecí vyriešilo ľahšie. Lenže ak nezhodnú ani v tomto, ťažko potom očakávať, že spoločne budú vyriešia vážne problémy.
Mili, som rada, že si späť a vieš dobre, že vždy si rada prečítam čo napíšeš. Pri tomto
Tvojom príspevku je však evidentné, že si nadviazala na Nautilusov príspevok a tak trochu akoby si hovorila v mene tých mladých. Myslíš si, že to bolo nutné? Nebude to ešte viac "jatrenie rany"? Ale, samozrejme, je to iba môj osobný pocit, tak to tak, prosím, aj ber.
Odporúčame