Ellie, opäť zisťujem, že láska je potvorská, vrtošivá, nájde si nás, keď ju nečakáme... a, žiaľ, márne ju hľadáme, keď je už preč... Emócia Tvojej básni nechýba, je iba smutnejšia, akú by som si od
Teba rada prečítala.
Pekný deň :-)
Ellie, opäť zisťujem, že láska je potvorská, vrtošivá, nájde si nás, keď ju nečakáme... a, žiaľ, márne ju hľadáme, keď je už preč... Emócia Tvojej básni nechýba, je iba smutnejšia, akú by som si od
Teba rada prečítala.
Pekný deň :-)
Mili, viem, že to myslíš dobre... ale neverím tomu, že by Nautilus bol ten typ otca, ktorý by iba vyčkával... V mnohých príspevkoch dokázal, že komunikovať vie. Určite podnikol viacero krokov. Možno so svojimi snahami dlhodobejšie nepochodil a preto sa rozhodol zdôveriť sa a dúfať, že mu nejaký vhodný postup poradíme... Nie nadarmo sa hovorí, že viac hláv viac rozumu a veru aj my, dospelí, potrebujeme občas nejakú tú konzultáciu, v ktorej očakávame to, čo nás nenapadlo...
Pekný deň, "stratená" Mili :-))
Súhlasím, ak je to myslené tak trochu s humorom :-)
Osobne by mi padlo veľmi ťažko, keby deti prišli za mnou iba vtedy, keby od mňa potrebovali pomoc alebo radu. Je prirodzené zaujímať sa o svojich rodičov ako o najbližších ľudí v živote. Ak vzťah dieťaťa a rodiča škrípe, nemusí byť na vine iba ten starší...
Súhlasím s tým, ako píše aj Krija, že "nám niečo začne chýbať až vtedy, keď to stratíme"... Keď mi zomreli rodičia (obaja v priebehu necelých dvoch rokov), tak som si uvedomila, čo všetko som im nestihla povedať a ľutovala som čas, ktorý som len tak premrhala, namiesto toho, aby som častejšie zašla za nimi, porozprávala sa, vypočula si ich a podľa možnosti im aj pomohla.
Aj keď som za rodičmi nechodila s každým problémom, do poslednej chvíle som im prejavovala lásku a úctu.
Katka, obdivujem to čo dokázali staroveké civilizácie... Aj Ty máš môj obdiv, že si nám to tak vierohodne priblížila.
Maj sa pekne :-)
Tinka, dotkla si sa viacerých tém... Najviac ma oslovila veta: Muž, ktorý ľúbi ženu, neurobí z nej slúžku. Keď sa dvaja ľúbia, tak sa snažia navzájom si pomáhať a nerobiť tomu druhému nič napriek. Tiež si myslím, že občasné nedorozumenia si treba čím skôr vyjasniť, aby neboli zárodkom hádok. Otázku pokory považujem za individuálnu záležitosť, ktorá nie je každému vlastná a samozrejme sa netýka iba žien.
Ak hovoríš o žene - matke s tým súhlasím. Ale zo skúsenosti viem, že muž nerád prijíma úlohu "vychovávaného"... Záleží od oboch partnerov ako sa bude vyvíjať ich spolužitie. Trpezlivosť treba u obidvoch...
A čo láska? Tú nenahradí ani najväčší plat na svete. Ak áno, tak už je to o inom...o láske k peniazom. :-)
Ách Bruno... muži majú zrejme radi vtipy o ženách... a doma potom full servis :-)
Nautilus, vytiahol si veľmi citlivú tému. Text je napísaný opäť majstrovsky, ale jeho obsah ma dojal a je mi z neho smutno. Prvé čo ma napadlo bolo to, že Tvoja dcéra by si to mala prečítať a veľmi rýchlo konať. Ono také to odkladanie na "potom", "však niekedy", "raz určite" by mala prekonať práve teraz, lebo aj keď si to bude dodatočne veľmi vyčítať, už nikdy nevráti stratený čas.
Žiadny rodič by sa s tým nezmieril a trápilo by ho to... Dlhodobé trápenie prináša rad zdravotných problémov. Najviac si to odnesie srdce... Škoda, že si aj toto neuvedomuje Tvoja dcéra. Nech by už mala dôvody akékoľvek, pripadá mi jej správanie veľmi bezcitné. Prepáč, za moju otvorenosť. Úprimne Ti želám, aby táto Tvoja nočná mora čím skôr pominula a aby ste opäť našli k sebe cestu...
Ach jaj, koľko výhovoriek má pani premiérka po sto dňoch...
:-)))) Ale oboznámiť sa s jeho platom stihla už pred svadbou :-))
... a vlastne môžem, veď môžem spomínať napr. peňaženku :-)
... ak má ich písmo rovnaký štýl... (oprava; píšem len tak narýchlo)
Dohovie ako by sa s tými hieroglyfmi pohrali grafológovia, určite by aj tam našli aj keď nepatrné odlišnosti.
Dočítala som sa, že grafológovia pri porovnávaní písma partnerskej dvojice dokážu určiť, či majú blízke povahové vlastnosti. To v prípade, ak má ich písmo má rovnaký štýl, napr. podobný sklon, veľkosť, viazanie alebo iné znaky. Katka, ale ako si Ty porovnáš písmo so svojim drahým, to teda neviem... :-)
Pekný deň a pozdrav do Alexandrie :-)
Beli, nepodceňuj svoje schopnosti, vedˇ takým tempom by si sa naučil iba 7 znakov za rok... Čo tak každý deň jeden znak s voľnom vo sviatok? Hneď by to bolo za 10 rokov. :-)
Jogo, len sa nedaj pomýliť. Niekedy si radšej domýšľame, že ide iba o náznaky, lebo pomyslenie na takú nepríjemnú definitívnu skutočnosť by bolo veľmi katastrofické...
Milá Katka, toto je tiež veľmi pekná téma. Niektoré tie hieroglyfy sa zdajú jednoduché, ale pri takom množstve, to tiež moc nepomôže. A to znamená, že to musia aj veľmi pekne nakresliť, aby bolo jasné o čo ide. Tie moje "hieroglyfy" by občas neprečítal nikto, niekedy ani ja nie. Už som si zvykla písať tlačeným písmom alebo zmesou tlačeného a písaného... takže aj ja píšem niektoré slová viacerými spôsobmi. Ovládam tiež stenografiu a tam je tiež znakov neúrekom... :-)
Odporúčame