Nautilus, v Tvojom článku je kus pravdy. Ale keď pravda tak bolí...
Tane, nesúhlasím s Tebou. Možno sa rada zabávaš písaním komentárov, ktoré sú väčšinou protipólom k "predrečníkom", ale ak Teba zabáva aj relácia Milujem Slovensko, tak potom nie je o čom. Podľa mňa je to skutočne trápne a nedá sa to pozerať celé. Netuším ktorých a koľkých divákov to oslovilo a kto to považuje za zábavu či za čo sa to chce považovať, okrem tých, ktorí sa tam smejú za "prachy".
Áno, život človeka je vzácny. Hodnota života človeka je nevyčísliteľná. Napriek tomu sa so životmi ľudí hazarduje, narastá počet vrážd či samovrážd. Mnohí rozhodujú o živote a smrti iných, alebo minimálne iným strpčujú život či pohŕdajú nimi. Ale ak sa vrátim k Tvojmu blogu, Nautilus, musím uznať, že opäť si sem vniesol pekné myšlienky, hodné zamyslenia. Na život sa dá nazerať z rôznych uhlov pohľadu, ale nikdy by sme nemali zabúdať na to, že život je vzácny dar a tak by sme s ním mali aj nakladať.
Všetko dobré!
Nautilus, mne si - na rozdiel od predchádzajúcich dvoch diskutujúcich - trafil do nôty. Už som si zvykla na to, že triafaš do čierneho a spracuješ takýto článok so všetkou vážnosťou a seriózne. Presne si vystihol súčasnosť. Mne napr. nikdy nerobilo problém osloviť mladších na verejnosti, ak sa správali neprístojne, trebárs aj vo vzťahu k rovesníkovi, alebo ak sa nad mladým človekom v električke kymácala žena v druhom stave alebo starček. Dnes si musím dávať pozor, aby som za takéto upozornenie neschytala... Učím sa "v duchu doby" obrniť sa hrošou kožou a tak trochu nechať tých nespratníkov žiť si svojim životom... nevynímajúc upozornenie na venčenie psov na trávniku a miestach, kde sa hrávajú deti a to miesto je riadne označené aj tabuľou. Už som zažila odvrknutia či vulgárne reakcie.
Chápem, čo si tým chcel povedať a prečo si nebol ticho a neostýchal si sa vyjsť s týmto problémom na verejnosť. Ale rozčuľovať sa neradím, lebo to schytáš (či už si schytal) aj tu :-))
Čítala som si toto dielko od začiatku, ale priznám sa, že som sa musela do toho síliť, takže som zvládla iba zopár kapitol. Príliš prekombinované, stále dopĺňanie informácií, vysvetľovanie.
Táto XI. kapitola, v ktorej sme sa mali dozvedieť "Kde ho nájsť" ma dorazila úplne. To sa tu beletria zmenila na literatúru faktu? Veď úvod je ako na hodine dejepisu... A to rýchlikové zakomponovanie politickej situácie: bŕŕŕ. Záverečné dialógy sú príliš dlhé, neprirodzené, ťažkopádne...
Alebo takáto umelo predlžovaná veta: "Keď dojedli a na stole s obrusom so vzorom francúzskeho kára pristála káva, spýtala sa Mirna hneď s prvým hltom:" A ešte k tomu v tej vete káva pristála na stole... to znamená, že letela? Takých "perličiek" by sa tam našlo viac. Chce to ešte raz čítať po sebe, robiť úpravy textu, dialógov, opravy chýb a vyškrtať aspoň tretinu textu, pridať viac citu a menej intelektuálneho predvádzania sa. To je môj názor,skromná rada, nie kritika :-)
Prečítala som si 1. aj 2. kapitolu. Musím uznať, že to má čosi do seba :-) Len by to bolo dobré trochu viac popretkávať dialógmi, doplniť o čiarky a pod. Trochu prevzdušniť aj vizuálne. Držím palce!
Tvrdá realita. A tomu, čo povedal Péťa, sa ani nečudujem. Čím viac ľudí má problémy - nielen s prácou, ale aj v rodine, vo vzťahoch. Trpké a kruté, ale, žiaľ, pravdivé.
Je to smutná správa, Nautilus - úprimnú sústrasť. Dojalo ma to. Práve v takýchto chvíľach si uvedomujem, aké je dôležité dať svojim blízkym či spriazneným dušiam najavo ako ich mám rada, že sa teším na stretnutie s nimi a že mi na nich záleží.
Laluna, pekne si to napísala, aj keď "Len tak" :-) Niekedy sa aj mne zažiada len tak si urobiť radosť a kúpiť si nejaké kvety, najradšej ešte nerozvité, aby vydržali čo najdlhšie. Od muža kvety ani nečakám, presnejšie povedané, sama poviem, že netreba... je to väčšinou z praktických dôvodov - niektoré vydržia veľmi krátko v porovnaní s ich nekresťanskými cenami. A v takom prípade je už naozaj vhodnejšie kúpiť mi niečo "praktické", napr. višne v čokoláde a pod. Pekné veľkonočné sviatky!
Čo možno k tomu dodať? Situácia už nie je len vážna, ale je aj zúfalá... a zúfalé pokusy k ničomu nevedú. K iným sa tu nikto neodhodlá. Nevieme ukázať prstom na tých, ktorí kradnú, lebo nemáme v rukách dôkazy a nie sme bonzáci... atď. Vždy sa nájde nejaký dôvod, prečo sa nehneme z miesta. Nuž, preto sa nám politici smejú do tváre.
Zaujala ma Tvoja báseň, napokon ako vždy. ++++
Peknú nedeľu :-)
Gabo, plne s Tebou súhlasím. A najmä s týmto:
Zažívame totálny úpadok etiky. Začína sa doba dekadencie a prechod buď do anarchie alebo do diktátu. Vývoj ide po špirále zachytenej v sínusoide času a doby. Máme možnosť vidieť, kam speje prílišná demokracia a apatia ľudí. Na jednej strane extrémisti a na druhej anarchisti.
A chudák slušný človek (nie obyčajný ani 99%), nemá takmer žiadnu šancu.
Žiaľ, toto zažívame nielen v poslednej dobe. Už sa to ťahá pekne dlho, až sa čudujem, že sme to doteraz vydržali. Morálka, etika, právo, slušnosť??? Kdeže, to len my sme staromódni! Toto je nová doba! Preto občas vyhráva apatia voči ostatným.
Zrejme rozhorčenie nad niečím (niekým) Ťa vyprovokovalo k napísaniu tohoto blogu. Možno by nebolo od veci "dovysvetliť" o čo (o koho) ide a v akej súvislosti. Zatiaľ mi to nič nehovorí. Iba viem komu sa hovorilo "reklamný mág"... Síce by ma zaujímalo o čo ide, ale ja sa držím hesla, že nad hlúposťou iných sa netreba rozčuľovať! Pozor na vlastné zdravie :-)
Nautilus, skutočne nádherne napísané. Len škoda, že si nepoložil otázku v jednotnom čísle, potom by "PETER" mohol odpovedať: Nemám. Teraz píše v množnom čísle a ja neviem v mene koho. V mojom mene určite nie. Ja mám rada Slovensko so všetkými plusmi i mínusmi. To je ako vzťah k matke. Kto by ju nemal rád? Ale, samozrejme, nájdu sa aj takí a sami by si mali spytovať, že prečo...
Áno, aj to je súčasť dnešnej doby. Kedysi mali deti viac úcty ku svojim rodičom, tzv. ich poslúchali, pomáhali im, čo bolo treba. Teraz z nich dokážu akurát tak mámiť peniaze, tvrdia, že je "iná doba", že tomu nerozumejú atď. A veru, aj sa za nich hanbia, keď sú chudobní, a tí bezcitní nimi aj opovrhujú. Ešte keby si tak mohli vybrať do akej rodiny, či akým rodičom by sa mali narodiť...
Žiaľ je to tak, že mnohé deti priam opovrhujú rodičmi, ak im nedajú to, na čo si zmyslia... :-(
Odporúčame