Na tej akcii som, ako aj na nespočet ďalších akciách, nedostala slovo. A ani som nebola v takej bojovej nálade, aby som im tam vtrhla na pódium a ohradila sa proti tej Dorotinej nešťastnej vete.
Avšak ohradil sa voči tomu jej vlastný spolumoderátor a ona si už v ďalších minútach dala dobrý pozor, aby tie žlté hviezdy na nikoho nelepila.
Dokonca aj tá pani produkčná, čo mala celkom krátky prejav, vyzývala davy vaxerov, aby na antivaxerov nenadávali a neoznačovali ich za hlupákov. Vyzvala ľudí k rozumnosti a očkovanie nazvala aktom lásky. Nebyť Dorotinej nešťastnej vety a tých hanebných tričiek, mohol to byť celkom mierový happening.
Tak Drbo sa už smeje a ja tiež!
A nie, nečakala som recitál. čakala som vaxerov a politickú demonštráciu.
To, že sa vyhlásia za apolitických, avšak jednoznačne bojujú proti Ficovi a Pellegrinimu mi príde hrozne manipulatívne. Ono je to vlastne pokračovaním tých kampaní takzvane Za slušné Slovensko, vtedy sa tiež schovávali za apolitickú všelásku, no v pozadí sa pripravovali na preberanie moci.
Tiež s nevôľou sledujem túto vojnu v policajných zložkách. A organizátori svoju apolitickú orientáciu sami popreli rozdávaním tých tričiek.
Najmenej rada mám to až primitívne delenie ľudí na dobrých a zlých.
Akože na Hviezdoslavovom námestí sa zišli "dobrí ľudia" a tí "zlí" išli na námestie SNP.
A "dobrí policajti" bojujú proti "zlým policajtom."
Táto otvorená segregácia spoločnosti mi pripomína doby najväčšieho temna, keď sa Židom rozdávali žlté hviezdy, lebo ich proste onálepkovali ako tých zlých, ktorých sa treba zbaviť, všetkými možnými prostriedkami.
už som svoje rozpačité pocity písala aj na fb. A ohľadom tohoto sa už pomaly cítim ako nesvojprávna osoba. Človek si zájde na námestie vypočuť si najnovšiu pieseň Doroty Nvotovej a ani sa nenazdá, už z neho majú X krásnych záberov, ktoré raz zrejme uzrie na televíznych obrazovkách. Ale pán Sabaku mám celkom rada, aj ho mám medzi priateľmi, aj ho uznávam ako kapacitu. Ono hejtovať a durdiť sa môže kadžý, koľko chce, ale skutočnú kapacitu, ktorá by sa vyrovnala Sabakovi, proti nemu nikto nepostavil.
ak si už trochu rozhľadený na mojom blogu, tak môžeš vidieť, že ja umenie vnímam ako mimoriadne pestrú zmes text-obraz-pieseň-socha-film.....mne to tak príde okrúhle a zdravé. A vyhľadávam najvýraznejšie originály. Kópie si môže predsa zhotovovať každý, aj kradnúť piesne, či melódie, no našťastie tých unikátnych originálov je ešte stále dosť.
A PS: máš krásny nick, jeden z mála, čo nie je ordinárny, ani fádny.
S údivom sledujem, že si mužského rodu!
A s ešte väčším údivom, že ťa už nebaví čítať.
Mňa literatúra aj iné druhy umenia bavia. A motívy sa opakujú - v móde, vo filme aj vo výtvarníctve. Avšak ak sme dostatočne pozorní a vnímaví, tak to proste pochopíme. V čom sa líši baroko od rokoka. či aj v čom je čaro Leonarda di Capria, prípadne originalita Bukowského.
máme to proste vžité a ustálené. A väčšina si takéto nuansy ani nevšíma. Mnohí chatujú bežne s peklepz a ani grammar nemajú v malíčku....to už fakt len spisovatelia a učitelia sa snažia o akúsi dokonalosť v tejto novodobej džungli.
Tiež som mala miestami dojem, že už je vlastne všetko vymyslené a svet sa len točí v špirále stále dokola.
Dokonca maďarský poet- interpret o tom napísal aj pieseň "Elmondatott minden, ami elmondható...." -=Povedané je všetko, čo sa dalo povedať.
No ako tak už roky píšem aj čítam, tak to krásne vnímam, že do každého textu sme schopní vložiť seba samých. A ak nás nevyrobili nejakých tuctových, ako cez kopirák, tak tam to vlastné, jedinečné vnímanie sveta dokážeme tlmočiť každý po svojom. .....Vlastne celé písanie je len formou istého sebavyjadrenia.
ale vieš čomu nerozumiem? Toto slovné spojenie používam notoricky, celú večnosť, no ešte nikdy nikomu nenapadlo mi ho opraviť.
to máš odkiaľ takéto myšlienky? Ja viem toľko, že Židia ani Arabi nemaľujú človeka, tak tam majú po synagógach a mešitách samé geometrické obrazce a maximálne kvetiny. No zase na Všvu sú akty a živé modelky štandardom. Zrejme sa na nich najľahšie naučia maľovať anatómiu, nielen ženského, ale aj mužského tela. Potom už namaľovať kohosi v odeve by už nemal byť až taký problém.
Každý akt je len akt. Na takýchto aktoch sa učia maľovať desiatky študentov VšVU. Teda zaujímavosťou tej výstavy je hlavne príbeh tých obrazov, ktoré sú technicky krásne zvládnuté.
To je jasné! Ku zbúraniu synagógy sa došlo rovnakou sériou krokov: odpredať a v tichosti súhlasiť s demoláciou. + ešte alibisticky poukazovať na výhody novovznikajúceho projektu.
ak sa vyvraždila väčšina židovskej obce a tí pozostalí mnohí tiež odišli aj s rodinami do Izraela, tak sa predsa nemôže očakávať, že akási minoritná skupina bude zhodnocovať synagógy a zachraňovať židovské cintoríny. No na mnohých príkladoch krásne vidno, že aspoň tie cintoríny sa snažia zachrániť. A ak hľadáte renovovanú synagógu, stačí zavítať do Lučenca. Ešte som ju nevidela, ale čítala som, že tam synagógu nádherne renovovali.
""V roku 2015 prišlo ku mimosúdnej dohode mesta s developerom Hernbury Development vlastniacim pozemky pod PKO. Developer dostal povolenie na zbúranie budov a výstavbu komplexu River Park II za prísľub, že zainvestuje do mestskej promenády, zachová cenné artefakty, ako sú sochy na priečelí, a v rámci projektu vznikne námestie, na ktorom developer postaví planetárium a mediatéku.
Budovy PKO developer začal búrať 29. decembra 2015.
čo sa týka tých protižidovských nálad, tak sa ich už našťastie darí prekonávať. Veď aj v Bratislave toť nedávno objavili plno zrúcaných židovských náhrobných kameňov. A napríklad v Rožňave sa podarilo postaviť aspoň pamätný kameň na mieste zbúranej synagógy. Teda pozitívne kroky sa občas zadaria, hlavne ak sa pravdivo dokumentujú všetky krivdy, ktoré sa už v tejto oblasti napáchali.
Tie brutálne urbanistické zásahy sa diali ešte za čias komunizmu. Most SNP onoho času ospevoval Gustáv Husák. A áno, ak by kvôli nemu neboli zbúrali synagógu, tak by to bola praktická aj funkčná záležitosť. No takto to vyzerá, že stavba mostu poslúžila len ako zámienka na protižidovské zásahy. Btw. rúcanie synagóg a ničenie židovských cintorínov je celoslovenským javom. Akoby sa antisemiti snažili vymazať všetky spomienky na Židov, ktorých sa zbavili počas Holokaustu.
A ako sledujem súčasný bratislavský stavebný ruch, tak sa síce stavia ostošesť, ale zväčša na prázdnych, okrajových parcelách ...a žiadne historické pamiatky sa aktuálne nebúrajú, či o nich aspoň neviem.
Krásny sumár mojich vyššie uvedených poznámok.
A samozrejme je mi z toho úprimne smutno, lebo tu máme kategóriu ľudí, ktorí šťastní zrejme nikdy nebudú. Lebo túžia po veciach, ktoré nie sú schopní dosiahnuť. No zase na druhej strane netúžiť a nesnívať a celý život zbierať odpadky, či zametať ulice, ich tiež nedokáže naplniť pocitom naplneného života.