zdravím, som rada že čítate. A potešilo by ma, ak by ste zadefinovali vašich obľúbených autorov, žánre, knižky. Nejaký prienik v našich preferenciách by sme zrejme našli.
zdravím, som rada že čítate. A potešilo by ma, ak by ste zadefinovali vašich obľúbených autorov, žánre, knižky. Nejaký prienik v našich preferenciách by sme zrejme našli.
Zdravím tiež mám plno negatívnych skúseností prakticky s každou stranou: polícia, justícia a aj samotné obete. a áno, občas to tak vyzerá, že samotná obeť sa svojho tyrana zastáva, drží sa ho ako kliešť, ba ho dokonca aj ochraňuje. Zrejme je to celé choré, všetky tie vzťahy, rodové stereotypy, matriarchát.. Chorá je celá spoločnosť, nielen koronakrízou, No v týchto časoch je aj domáce násilie ešte vypuklejšie, ked sú nútene zavreté dokopy aj páry, ktoré už k sebe nič nepúta. A o to ťažšie sa na nefunkčné vzťahy prihliada, ak sa takto trápia naši príbuzní. A zrejme najhorší je pocit, že im nijako nevieme pomôcť, aj keď o násilí napíšeme román, či sa odvoláme až na ochrancu ľudských práv.
Vďaka za komentáre, ktoré dnes výnimočne ani neodporujú zdravému rozumu. Veľa pochopenia? To som v živote nemala, ani neočakávam. A že by tento príspevok bol poviedka? Komentátor zrejme nepozná zákonitosti, ktoré musí pisateľ splniť, aby sa text mohol zaradiť do kategórie Poviedka. O týraní mužov a detí ženami? Nie som idealista, viem, že aj tento problém jestvuje. Takisto vídam ženy, ktoré sa nestarajú o domácnosť, o muža ani o deti. Prípadne tie deti aj bijú, či im slovne ubližujú. Tematika týrania je široká a rozsiahla. Na jej plné obsiahnutie by boli aj 3 blogové články málo. No na druhej strane je to téma, ktorú človek ani nechce čítať, nechce sa tým zaoberať. Ak náhodný okoloidúci na ulici zazrie muža, ktorý mláti vlastnú ženu, či deti, vo väčšine prípadov odvráti zrak a bude pre istotu ticho. ...no našťastie aj v tomto existujú svetlé výnimky, čo je povzbudivé. Násilie nepatrí do domácností a na ulicu už predsa vôbec nie!
Dobrý postreh. A obeťou boli aj všetci tí, ktorých po vojne odvliekli do lágrov na "Malenkij rabot."
Dovoľte, aby som reagovala na obe komentáre zároveň: 1. samovražda nie je priznanie. Mnohí umelci si siahli na život, no ukazuje to len ich citlivé duše, nie vinu. 2. o zločinoch červenej armády počas oslobodzovania sa dozvedáme aj z mnohých ďalších zdrojov. Teda Nabarvené ptáče nie je jediným obvinením. Na druhej strane však musíme mať na zreteli v prvom rade hlavne hrdinstvo a oslobodzovaciu funkciu tejto armády. 3. že by naši vojaci naďalej zotrvávali v zahraničných misiách? To by bolo krajne neštandardné a aj nevhodné v čase, kedy by mali pomáhať doma. A ja verím, že aj budú. V tomto duchu sa už vyjadrila aj naša prezidentka Zuzana Čaputová.
Zdravím čitateľov na Pravda.sk. Teší ma, že vás je pri tomto článku už vyše 3000. A obzvlášť pozitívne je, že už začínate aj prispievať do diskusie. Osobne ma najviac potešil komentár o viere. Áno, práve v týchto časoch je viera mimoriadne dôležitá. Preto ma aj potešila dnešná celosvetová modlitba pápeža priamo z Vatikánu určená pre všetkých kresťanov, bez rozdielu. Čo sa týka politickej situácie, sami vidíte, že sa mení na dennej báze. Ku tejto novej vláde som pristupovala obzvlášť kriticky, možno aj kvôli tomu, že som volila subjekt, ktorý sa do parlamentu ani nedostal. No v súčasnej dobe nemáme inú možnosť, než prijímať situáciu takú, aká je. Zbytočne ju nedramatizovať. Je predsa v záujme celej spoločnosti, aby sme túto krízu s čo najmenšími stratami prekonali. A možno si zobrali aj nejaké to ponaučenie do ďalšieho života.
Odporúčame