Súhlasím, komunikácia je dôležitá. Mali by sme diskutovať kultivovane. Aj nesúhlas sa dá vyjariť slušným spôsobom.
Súhlasím, komunikácia je dôležitá. Mali by sme diskutovať kultivovane. Aj nesúhlas sa dá vyjariť slušným spôsobom.
Súhlasím, komunikácia je dôležitá. Mali by sme diskutovať kultivovane. Aj nesúhlas sa dá vyjariť slušným spôsobom.
Možno sa to tak zdá, ale skúste si rozkliknúť autora - anina, nájddete tam o mne viac informácii. Nemám problém dopisať, tam svoje meno a priezvisko. Na blogu SME som dlhšiu dobu písala pod svojim krstným menom a priezviskom. V debate sa prihlasujem ako a-anina, inak mi to nevzalo, Chcela som zhodu s mojim blogom.
Súhlasím, mali by sme o tom viac hovoriť, komunikácia je dôležitá v každom vzťahu, Som za kultivovanú výmenu informácii. Aj nesúhlas sa tá vyjadriť slušným spôsobom.
Možno sa to tak zdá, ale skúste si rozkliknúť autora - anina, nájddete tam o mne viac informácii. Nemám problém dopisať, tam svoje meno a priezvisko. Na blogu SME som dlhšiu dobu písala pod svojim krstným menom a priezviskom. V debate sa prihlasujem ako a-anina, inak mi to nevzalo, Chcela som zhodu s mojim blogom.
Ďakujem za tému. Ja zvyknem dobe, ktorú práve žijem označovať, ako dobu „jedová“. Týka sa to aj náš myslenia, preto považujem za je dôležité rozlišovať fakty od výmyslov.
Žiaľ vďaka nesmiernemu množstvu informácii, správ a žiaľ i hoaxov je nesmierne náročné nepodľahnúť falošným správam ale vytvoriť si správny názor na svet, v ktorom sme sa ocitli, v ktorom žijeme.
Je nesmierne veľa názorov, doporučení, kníh školení... Každý má iné životné skúsenosti, iné vedomosti preto si každý musí z tohto duševného, morálneho marazmu nájsť vlastnú cestu. Chcem veriť, že si ju nájdeme.
Tak, ako sme jedinční, tak je jedinečný aj náš prístup k ochrane zdravia. Je to v naších rukách.
Ďakujem za názor. Máte pravdu , nie pre každého to platí. Ja naopak poznám ľudí a ich osudy, keby boli skôr vyhľadali zdravotnú straostlivosť mohli byť medzi nami. Netreba nič preceňovať, ale ani podceňovať,.
Nebudeme "slovíčkovať" ani konšpirovať, ale nariadenia, opatrenia boli v tomto čase, ako uvádzam zmysle tejto citácie: "Pandémia je rozsiahla epidémia, ktorá sa rozširuje na geograficky rozsiahlom území, dokonca medzi kontinentmi a celosvetovo". Prežili sme, každý má svoj názor a svoje skúsenosti.
V podstate súhlasím a určite nie som sama. Bolo by ideálne, keby boli všetky abulancie vybavené kabinkami na vyyzlečenie, a nie iba na gynekologických ambulanciach. Rozhovor medzi pacientom a sestrou, medzi pacientom a lekárom je dôverný, často veľmi citlivý, nemal by si ho nikto vypočuť. Ľudia sme rôzni, na jednej i na druhej strane. Poznám zdravotnú sestru, ktorá komunikuje s pacientom, iba za zatvorenými dverami a veru nie je pochopená. Netrpezlivý pacient je schopný vložiť nohu medzi dvere lebo "on sa potrebuje iba niečo opýtať".Vobec ho netrapí, či v pracovni sestry niekto nie je, a dokonca je vyzlečený. Tiež ma trápia kovové stoličky v čakárni, dobre sa udržiavajú, dezinfikujú, ale sedieť na nich 4-5 hodin, tak si privodíme ďalšiu nepríjemnú chorobu. Myslím si, že povedať to treba, ak si to neuvedomujú zdrav. pracovníci.
Anysta, "surové zemiaky" uviedla som iba pre istotu. Niekedy sa nedá celkom spoľahnúť na názov. Tak, ako my ľudia putujeme po Slovensku aj recepty "putujú" a môžu mať iný, krajový názov.
Anysta, ďakujem na za skúsenosť a doplnemie receptu.
Barny, verím, že naozaj. Ďakujem za podporu šúľancov.
Slavomi1 , hovorí sa komu hus, komu prasa a niekomu pečená klobása...Telu treba dať, čo si pýta, ak je to s mierou a máme dostaok pohybu, nemôžeme nič pokaziť. Na ruhej strane mak obsahuje vápnik prospešný na kosti a zuby a pozitívne pôsobí proti únave. Tak z každého rožka troška...
Slavomír1, nedá sa nesúhlasiť. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sa tradície vytrácajú. Na druhej strane je ešte dosť ochotníkov, ktorí tradície udržiavajú, pripomínajú. Ja si to vážim a som im za to vďačná. Aj cez tradície poznávame našu históriu.
Janina, áno je to tak, deti sa občas zľakli. Bolo dôležité, ako sa k tomu postavia rodičia a ostatní dospelí. Ja som sa nebála, tešila som sa na sviatky. U nás na Vianoce chodili "betlehemci" a Kubo obháňal najmä dievčatá. Koledníci krásne spievali a ja som skoro doslova s nimi chodila aj k naším príbuzným. Stará mama im vždy povedala, "príďte, keď tu bude aj moja vnučka". Prišli. Mám na čo spomínať.
Súhlasím s autorom, pravda môže to byť iba ďalší uhol pohľadu a tiež " že výnimka potvrdzuje pravidlo." Často sa stretnem s knihou, obrazom, hudbou, ktorá ma neosloví, najmä, ak je poplatná aktuálnemu politickému názoru. Našťastie máme možnosť výberu, slobodne sa môžeme rozhodnúť. Ja zvyknem povedať, že mi „kniha podala ruku“. S mojim intuitívnym výberom som zatiaľ spokojná.
Odporúčame