V práci Luigiho Luca Cavalli-Sforzu (1922; taliansky populačný genetik, od roku 1970 pôsobí na Stanfordskej univerzite) je badateľné, že nie vždy kladie dostatočný dôraz aj na spoznanie histórie toho národa, ktorý sa rozhodol skúmať. A táto chyba sa objavuje nielen v prípade Maďarov.
Napríklad vo svojej práci si Cavalli-Sforza zvolil za svoj vzorový model Baskov a ich jazyk (obyvatelia severovýchodného Španielska a juhozápadného cípu Francúzska – pozn. red.), avšak sa neinformoval o ich histórii. Biologicky nepopierateľný jedinečný charakter Baskov je sčasti dôsledok klimatických podmienok, ale predovšetkým novoveký dôsledok ich periférnej pozície. Baskovia ešte neboli samostatným národom v rímskej dobe a v dobe raného stredoveku. Cavalli-Sforza urobil vo svojom výskume metodickú chybu. Keď skúmal krvné skupiny Baskov, urobil to takým spôsobom, že na územiach susediacich s územím Baskov spravil podobné testy len vo veľmi malom počte.
