Jozef Tiso zachránil pomocou prezidentských výnimiek 30- až 40-tisíc Židov. Tak vravia mýty. Protižidovská legislatíva – ktorej Tiso ako kňaz dodával po celý čas „morálne“ krytie – mu naozaj umožňovala ochrániť časť Židov pred perzekúciami udeľovaním prezidentských výnimiek. Historik Ivan Kamenec odhadol ich celkový počet na najviac tisíc. Každá chránila držiteľa i jeho rodinu – spolu asi päťtisíc ľudí.
Nedá sa celkom vylúčiť, že v časti prípadov k tomu Tisa viedlo svedomie, ale výnimky dostávali najmä pre hospodárstvo „nepostrádateľní“ Židia. Podobný proces prebiehal aj v iných krajinách. Časť Židov mohla osud oddialiť pomocou úplatkov alebo vďaka tomu, že ich jednoducho v danej chvíli nebolo možné nikým nahradiť. Po čase však zväčša prišiel rad aj na nich.
Preto keď Tiso rozhodoval o výnimkách, obrátila sa napríklad 25. septembra 1941 jeho kancelária na všetky ministerstvá a úrady, aby jej nahlásili zamestnancov, u ktorých odporúčajú výnimky. Žiadny humanizmus, zväčša len chladná
