Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):
Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):
Adam a Eva neboli Maďari a neboli ani Slovieni. Ťažko im určiť nejakú národnosť, keďže podľa Biblie to boli prví ľudia, ktorých Pánbíčko stvorili. Raj však bol podľa historikov zhruba na dnešnom území Iraku, vtedy známom ako Mezopotámia. Skôr by som našim prarodičom nazval prvými Židmi, keďže práve tí mali byť vyvolení Boží národ.
Nebolo by lepšie opýtať sa priamo ich? :)
Toto však nie je Anonymove dielo :)
A treba pripomenúť ako vidno z môjho opisu nižšie, že v jednom dôležitom dátume putovania starých Maďarov sa Anonymus zhoduje s Nestorom...
bratm, lenže môj opis ktorý vidíš nižšie, nie je dielo Anomymovo. Ale dielo Nestora, ktoré je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie, najstarší známy letopis na územi Kyjevskej Rusi. Opakujem slovanské dielo uznávaného Nestora. To predsa len nie je "jedna babka povedala"
Kolem roku 1000 přímý Arpádům potomek, maďarský kníže Vajk, přijímá křesťanství a korunu od císaře Silvestra II a pod jménem Ištván (Štefan) I Svatý je prohlášen za maďarského krále. Je vytvořen Maďarský stát, Maďaři přecházejí ke křesťanství a zastavují své loupeživé pochody.
Od roku 862 dále již mnohé písemné prameny zaznamenávají, že Maďaří žijící v Meziříčí se účastní mnoha válek ve střední Evropě. Roku 862 bojují ve svazku s Moravským panovníkem Rastislavem proti Frankům, roku 881 se objevují před Vídní, kde bojují jako spojenci Kabarů (kabar – cum cowari) (také možná Chorvaté-pozn. překladatele) proti Frankům. Vážnost rodu Almiš-Arpád těmito úspěšnými nájezdy je posilována i faktem, že tři národy Kabarů se odtrhují od Chazarů a připojují se k maďarskému kmenovému svazu. Několik let tím, než Maďaři ovládnou nížiny na západ od Karpat, rod Arpádovců zaujímá místo rodu Levedi a koncentruje všechnu moc ve svých rukou.
Postupně vzrůstala moc vojenských náčelníků, členů rodu Almiš-Arpád. Podle arabských pramenů nosili tituly Jula nebo Jila a kontrolovali armádu a administrativu. Opačné tvrzení, že Maďaři měli „posvátného panovníka“, podobného chazarskému není podloženo žádnými prameny.
Na konci 7. století se Maďaři vydávají na západ a usidlují se mezi řekami Dněpr a dolním Dunajem, kde žili západní Bulhaři. Toto území je Maďary nazýváno Etelküzü – Meziříčí, slovo je zapsáno byzantským císařem Konstantinem (Constantinos Porphyrogennitos) roku 948, kdy jej navštěvuje maďarská delegace v Konstantinopoli. V ugrofinských jazycích slovo ETEL (ITIL) označuje řeku (zároveň hlavním město Chazarů – pozn. překladatele).
Nato, aby si mohol mať vlastné kráľovstvo je nutné byť väčšinovým národom? Z akého dôvodu??? Veď Monarchiu založili Maďari - Árpádovci! Monarchia síce zahŕňala viacero národov, ale keďže sa ujal práve názov Uhorsko a pod pojmom Uhry všetci poznali Maďarov, tak je jasné, že hovoríme o Maďarskom kráľovstve.
Z Nestorovej kroniky ako je k videniu čerpá mnoho historikov. Tak snáď sa tu nenájde nejaký šovinista z východu, ktorý toto významné stredové dielo ruskej a slovanskej literatúry spochybní.
Nestorov letopis, Nestorov Letopis ruský[2], Nestorova kronika, Prvý letopis ruský, Kyjevský letopis, Staroruská kronika, Povesť z dávnych čias, Počiatočný ruský letopis, Povesť o zašlých časoch[3]; rus. Повесть временных лет, Первоначальная летопись, Несторова кроника) je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie, najstarší známy letopis na územi Kyjevskej Rusi. Je nazvaný podľa incipitu (prvých slov textu), ktoré znejú: „Se povesti vremiaňnych let, otkudu jesť pošla Ruskaja zemľa, kto v Kijeve nača perveje kňažati i otkudu Ruskaja zemľa stala jesť“[3]. Pre mnohých historikov je základným prameňom, z ktorého čerpajú informácie o príslušnom období.
podnikli útok - Maďari na Byzancov - obsadili územie Trákov - aj územie Macedónske - až po Thessaloniki
и начаша воєвати . Оугре на Грѣкы . и пополониша землю Фрачьскую . и Македоньску . доже и до Селунѧ .
potom Maďari odohnali Vlahov - získali aj ich územie - usadili sa so Slovienmi - ktorých si podmanili - odvtedy to územie nazývajú Maďarské
. по семъ же Оугре прогнаша Волохы . и наслѣдиша землю ту . и сѣдоша съ Словеньми . покоривше ӕ подъ сѧ . и ѿтолѣ прозвасѧ землѧ Оугорьска .
v roku 6406-Maďari sa presúvali popri pohoria Kyjeva - ktoré teraz už volajú Maďarský vrch -prišli k Dnyepru -postaviac stany - tak ako Poloveci - prišli z východu (pozn. podľa Byzantského kalendára rok 6406 zodpovedá roku 898...Anonymova kronika túto udalosť opisuje tiež po roku 884)
В лѣто . ҂s҃. у҃. s҃. Їдоша Оугре мимо Києвъ горо̑ю . єже сѧ зоветь нн҃ѣ Оугорьскоє . и пришєдшє къ Днѣпру . сташа вежами . бѣша бо ходѧще ӕко и Половци . и пришєдшє ѿ въстока .
Odporúčame