Starí Maďari žili v inej sociálnej štruktúre, a mali od tunajších obyvateľov odlišný spôsob života, z tohto dôvodu sa usadili izolovane od Slovanov.
Táto izolácia sa však v priebehu neskorších období postupne uvoľňovala. Čo sa týka vzťahu Maďarov a Slovanov, nepriateľstvo sa nahradilo vzájomnou spoluprácou.
V slovenskej odbornej literatúre sa táto deľba práce nie raz opisuje ako stretnutie sa vyspelej slovanskej (výrazy „slovenský/starí Slováci“, ktoré slovenská historiografia používa v spojení s týmto obdobím, sú nehistorické pojmy-pozn.red.) poľnohospodárskej kultúry a zaostalej nomádskej (kočovnej) kultúry Maďarov. Mimo toho sa v slovenskej historiografii často zdôrazňuje, že počas tohto stretnutia prebrali Maďari najdôležitejšie prvky poľnohospodárskej civilizácie práve od predkov dnešných Slovákov.
Pri tomto porovnaní sa ako pozitívna hodnota objavuje poľnohospodárstvo, kým nomádska maďarčine, že starí Maďari prebrali
