Vošli do budovy, kde prišli pred siedmou ráno. Keďže vyučovanie sa u nás začína desať minút pred ôsmou, v tom čase sa tam nachádzala len vychovávateľka s deťmi v školskom klube. Zrejme boli rozčarovaní, že sme ich nevítali s koláčikmi,“ mieni Becher. „Keďže tam nikto iný nebol, povedali, že počkajú vonku na lavičke. Budovu teda opustili sami, nikto ich nevyháňal. Neskôr ale napísali, že atmosféra bola nepríjemná,“ podotkol. „Ja som ich našiel na tej lavičke a keď som sa pýtal, prečo sú tam, vraveli, že nechceli rušiť. Bavili sme sa o tom, že ak nedodržia zákonný postup, nemajú čo kontrolovať. Volal som ich ale na kávu, prípadne na toaletu ak potrebujú, čo odmietli. Potom odišli,“ spomína. Neskôr sa dozvedel, že spísali zápisnicu, ktorú mu však neposlali, pričom v nej chýbajú jeho a riaditeľkin podpis. „Túto istú situáciu v nej zhodnotili so svojimi pocitmi, teda dosť subjektívne,“ vraví.
