Odpoveď na otázku, prečo si dali "rande“ práve vo Viskuli, je už dnes známa. Jeľcin chcel dostať na stretnutie aj Kravčuka, s ktorým mal v tom čase dosť napäté vzťahy a bolo ho možné zlákať iba na poľovačku. On jediný z trojice sa mohol považovať za poľovníka. Šuškevič ho skúsil pozvať a vyšlo mu to. "Ale nič tam podpisovať nebudem a dokonca ani dohodovať!“ kládol si podmienku Kravčuk. Viacerí ruskí ústavní právnici však s týmto výkladom nesúhlasia. Napríklad profesor Moskovskej štátnej univerzity (MGU) Piotr Kremnev sa nazdáva, že spomínaná deklarácia bola v roku 1991 už len historickým dokumentom a nemala právnu silu. Navyše neobsahovala ustanovenia o spôsobe vystúpenia jednotlivých republík zo zväzu. Preto sa podľa neho malo postupovať na základe platnej ústavy ZSSR. Napokon, z nezákonnosti a protiústavnosti obvinil signatárov bielovežských dohôd v prvej reakcii aj Gorbačov.


