Dejiny nás trpezlivo v jednom kuse učia, ako je to keď ťa braček zovrie do náručia.
Objíma ťa, bozkáva ťa, milo presrdečne, z dní sú týždne, z týždňov roky, dočasné je večné.
Už je to tu zas, a nie prvý raz, zas namiesto Mikuláša príde Dedo Mráz.
Príde rovno z Čuktoky, naložený do vodky, donesie nám matriošku, zoberie nám pas.
Netrepte sa do Bruselu, čo v tom cudzom svete, načo lámať angličtinu, keď parusky viete.
Načo Štrasburg, načo NATO, čo ste ako ovce, dáme ropu, dáme aj plyn, ruble na Mochovce.
Už je to tu zas, a nie pervyj raz, zas namiesto Mikuláša prídet Deda Mráz.
Zas namiesto Chaplina, budeme mať Lenina, a namiesto kokakoly, budeme piť kvas,
už zas,
