Prečo máme hovoriť spisovne? Duchovný pohľad
V zamestnaní - predavači v obchodoch, úradníci, bankári, služby, ... tam zamestnancimusia hovoriť spisovne. Ale nariaďovať mne, aby som ja, ako klient či zákazník hovoril spisovne, že vraj musím, ...???
Stúpanie mi do svedomia, vraj mám byť dokonalý...kto určil, čo je dokonalé? Kto určil, čo je pekné? Čo je ušlachtilé? Autor, ktorý nemá ani toľko odvahy,aby sa pod svoj blog podpísal? Alebo nejaký pseudonárodniar, od ktorého svoj blog autor copy-pastol? Čo sa páči autorovi, to sa musí páčiť aj mne? Ináč ma spoločnosť vyobcuje? Nuž, ani nechcem byť členom takej spoločnosti, kde členovia tejto spoločnosti - akýsi nárečoví snobi určujú, ako mám hovoriť. Po psíčkároch,ktorí uznávajú iba psov šlachtených s rodokmeňom tu máme nárečových revizorov a tí nám budú dávať atestát ušlachtilo kecajúceho snoba - člena ich spoločnosti?
Budem hovoriť ako chcem, nárečím akým chcem a kto mi do očí povie, že som pre používanie svojho nárečia nedokonalý, toho náležite poučím! Howgh!