Nič nie je len biele alebo čierne. Áno, s tým toaletným papierom, to je pravda. A nie len to, inokedy bol nedostatok pracích práškov, cesnaku, nedali sa zohnať štipce na záclony a dokonca si pamätám ako som víťazoslávne doniesol zo služobnej cesty z iného mesta aj dámske vložky, pretože som na ne v inom meste náhodou natrafil a práve sa „konali“ dni s nedostatkom tejto „komodity“. Bolo to absurdné a popri mnohých pozitívach to strpčovalo život.
Ale čo mi najviac vadilo, to bolo vymývanie hláv v rozhlase, TV, či v tlači a to iné ako "mejnstrím" neexistovali. S uchom prilepeným na rádioprijímač som počúval „alternatívne médiá“ Hlas Ameriky, či pomedzi rušenie aj Slobodnú Európu. Komunisti nás nútili akceptovať jedinú pravdu, cenzurovali, čo sa nehodilo. Obrátení sme boli len na jednu svetovú stranu. Horliví zväzáci a straníci sa pretekali v lezení do ... a nás k tomu nútili tiež. Preto som sa v novembri ´89 tešil.
