Druhým dôvodom, ale naozaj v poradí až druhým, bol fakt, že v roku 2014 si západoukrajinskí nacionalisti úplne otvorene nárokovali na to, že “spravia poriadok” s kultúrne ruskými ľuďmi na juhovýchode krajiny. Aj ho začali robiť, ako sme videli pri spálení ľudí v Odese (nikto za to nebol odsúdený, napriek slušnému množstvu video a foto dokumentácie) alebo útokoch stíhačkami na civilné oblasti na Donbase na jar 2014.
Okamžite začali pokusy potláčať používanie ruského jazyka (pripomeňme, aj na územiach, kde sa ukrajinčina historicky používala len menšinovo alebo vôbec), zakázala sa ruská televízia, dovoz ruskej literatúry atď.
Kyjev po miestnych vzburách nechcel v ničom ustúpiť, prestal dokonca posielať peniaze dôchodcom na Donbase, a pokračoval tam ozbrojený konflikt.
