Nie celkom rozumiem vašej pripomienke. Práve zjednodušeným príkladom som naznačil, že "nekuriči" by sa mali podieľať viac, nakoľko do ich nevkurovaného bytu prenikne z okolitých bytov viac tepla, než platia pri pomeroch 10/90 až 40/60.
Nie celkom rozumiem vašej pripomienke. Práve zjednodušeným príkladom som naznačil, že "nekuriči" by sa mali podieľať viac, nakoľko do ich nevkurovaného bytu prenikne z okolitých bytov viac tepla, než platia pri pomeroch 10/90 až 40/60.
Áno sú (10/90, 20/80), resp boli - novou vyhláškou do 30.6. boli zaviazaní aby tento pomer zmenili min. na 30/70. Ako správne naznačujete krajný prípad by mal byť 50/50. Podľa môjho zjednodušeného príkladu mi to tiež vychádza na 60/40. V domoch, kde tento pomer (odporúčaný i vyhláškou) majú ani nezbadjú, že naslala nejaká zmena vyhlášky.
Nová vyhláška oproti predchádzajúcej prihliada i na fyzikálne vlastnosti materiálov a možnosť prestupu tepla.
Zjednodušený príklad: Identické byty v dome majú spotrebu 3 000 kWh za vykurovaciu sezónu. Priemerná teplota vo vykurovacej sezóne 5°C, priemerná teplota vo vykurovaných bytoch 20°C a v jednom nevykurovanom 14°C. Za koľko kWh by mal zaplatiť nevykurovaný byt? Ak majú pomer 20/80 zaplatí za 600 kWh (3000/10*2).
Podľa mňa však do bytu preniká viac tepla než 600 kWh: Rozdiel teplôt vo vykurovanom byte s okolím vo vykurovacej sezóne je 15°C (20°C-5°C). Na 1°C pripadá teda 200 kWh (3000/15). V nevykurovanom byte je rozdiel teplôt 9°C (14°C-9°C). Potom 9x200=1 800 kWh.
Nevykurovaný priestor bez zdroja tepla časom vyrovná svoju teplotu s okolím. Nevykurovaný priestor ak má vyššiu teplotu ako okolie, tak to teplo získava prestupom zo susediacich bytov.
Žiadna vyhláška nebude prijateľná/spravodlivá pre všetkých v obytnom dome, spravodlivé vyučtovanie za teplo je len v samostatne stojacom dome, ktorý obýva len jedna rodina.
Z disikusie a z poznatkov zo svojho okolia mi vyplýva, že viac s novou vyhláškou nesúhlasia v domoch, kde majú zle nastavený pomer (10/90, 20/80, 30/70 a 40/60) a v dome sú z nejakého dovodu neobývané byty so stiahnutým/vypnutým kúrením. V týchto domoch s určitosťou dôjde k zmene pomeru = prepočítavaniu/prerozdeleniu vykurovacích nákladov.
Tam, kde už sú vydané vývozné licencie tam brániť nebudú.
Uvádzate príklad nevykúrenej garsónky (90/10) tam to vplyv ani mať nebude, nakoľko je nepravdepodobné, že sa pri prvom výpočte dosiahne rozdiel väčší ako 2,5 násobok a bolo by nutné prepočítavať (vplyv len 10% na PRVN).
Pri domoch, kde si presadili pomer opačný (10/90) k prepočtom dôjde.
"Na palube Boeingu-737 bolo 14 členov posádky a 408 pasažierov" - mám pochybnosti o hodnovernosti článku
A prečo nie, ak sa v dome odpojila len časť bytov a konštrukčne cez odpojený byt prechádzajú spoločné rozvody?
plukovník, sčítavate dva byty, avšak k správnemu výsledku je ešte nutné pričítať ostatné byty v dome, kde priemerná cena osciluje medzi krajnými hodnotami týchto dvoch bytov.
Domácnosti v domoch kde si v minulosti, po povinnosti umiestniť pomerový merač tepla, presadili pomer iný než odporúčaný (60/40), extémne i 10 základná a 90 spotrebná pocítia najväčší rozdiel. Teplo (UK) je merané na vstupe do domu a ak je v byte 16 °C pri vonkajšej teplote 5 °C aj napriek vypnutým radiátorom, teplo do bytu sa pochopiteľne dostalo predovšetkým od susedov (pri správne zateplených bytových domoch sa teplo prijaté bytom cez obvodový múr radikálne znížilo).
Nové rozúčtovanie má za cieľ tlačiť ľudí k "priemernému správaniu spotrebiteľa" avšak nezabráni plytvaniu u niektorých jedincov, nakoľko dnes budú vedieť, že viac ako 2,5 násobok najnižšej spotreby platiť za teplo nebudú.
To by nestačilo, ešte musia nejak vymyslieť, aby súhlas členstvom v Aliancii nebolo nutné prijať vo všetkých členských krajinách.
"Keby Denis nešiel na 4 mesiace po dovŕšení dôchodkového veku do práce, tak by prišiel o 192,46 eura."
Pán Denis dovŕšil dôchodkový vek 12/2022 (721,67 €) a týkali by s ho obe valorizácie za rok 2023, takže by neprišiel o 192,46 € (914,13-721,67=192,46), tak ako píše autorka článku ale o 21,78 €/mesačne (914,13-721,67*1,118*1,106=21,78 €).
Porovnávajúc pomer počtu obetí nekombatantov ku kombatantom v oboch vojenských konfliktoch, tak v súčasnosti má už Izrael výrazne navrch. Čo sa týka absolútneho počtu usmrtenia detí, tak IOS za týždeň predčili OS RF.
poznámka k "7.8.2008 Gruzínsko" - v 9/2009 boli oznámené výsledky nezávislej vyšetrovacej komisie EÚ, podľa ktorej vojnu vyvolalo Gruzínsko, a Rusko prispelo k eskalácii konfliktu.
ad1: text uvedený v písmene g v článku 102 Ústavy SR je nutné čítať a tak i citovať celý, nakoľko vo vami uvedenom texte časť chýba. Existuje procedurálny proces, kedy prezident odvoláva vládu, resp. jej členov.
Ten musí byť dodržaný a bolo by v rozpore, ak by niekoho odvolal/odobral poverenie svojvoľne, pred naplnením podmienok. Tie sú taxatívne uvedené v predmetných článkoch (citát z Ústavy: článok 102 písmeno "g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116"),
ad 2. Podľa môjho názoru čl. 111 skôr spresňuje článok 101 a nie naopak.
dupa, prezidentka má plné právo konať v súlade s článkom 111 Ústavy SR. V tomto prípade nemá možnosť manévrovať. Ak konala inak, jej to jej svojvôľa.
zbino v Ústave SR je to napísané v článku 111:
"Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Prezident nemá možnosť podľa tohto článku niekoho obmedziť vo vykonávaní funkcie ministra, nakoľko tam chýba slovné spojenie "môže vymenovať". Aj keď s niektorým navrhovaným členom vnútorne nesúhlasí, v súlade s ústavou je to jej povinnosť. Podľa mňa, zbytočne šliapla na mínu. Základný dokument štátu, by už mala poznať dôkladne a povinnosti a práva prezidenta vykonávať v súlade s Ustavou.
beznýobcan111 ak si ja viem dohľadať:
"ZÁKON z 22. decembra 2022 o štátnom rozpočte na rok 2023
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
(1)
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2023 sa rozpočtujú sumou 26 699 184 040 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2023 sa určujú sumou 35 040 556 232 eur.
(2)
Schodok štátneho rozpočtu na rok 2023 sa určuje sumou 8 341 372 192 eur."
tak informácia prispievateľa lenalenpravda dôverihodnejšia, ako vaša - kde neuvediete vaše poznatky, prípadne odvolávku na dokument napr. Štatistického úradu, Vlády SR ap.
Vedľajšie straty - civilné obete boli, pokiaľ nepokladáte všetkých obyvateľov pásma Gazy za teroristov.
Odporúčame