Rozpočtová rada ale vypočítala, že z celkových 22 miliárd nového dlhu tieto opatrenia stáli iba niečo vyše deviatich miliárd eur. Za zvyšné miliardy dlhu mohol zdedený stav verejných financií (takmer šesť miliárd), ďalej zmena hotovostnej rezervy štátu (4,7 miliardy eur), čo v preklade znamená, že si štát vytvoril vankúš na prípadné nové krízové výdavky.
Ostatných takmer 2,6 miliardy dlhu spôsobili už konkrétne opatrenia Matovičovej vlády, ako bol takzvaný prorodinný balíček, ktorý zvýšil sumy za daňový bonus a príspevky na dieťa, alebo zavedenie nového rodičovského dôchodku.
Vyjadrené číslami: ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií od roku 2020 do roku 2023 poskočil z 5,2 percenta hrubého domáceho produktu na 6,9 percenta.
Ak to porovnáme, väčší a horší vplyv na udržateľnosť mali kroky tretej Ficovej a prvej Pellegriniho vlády ako kabinet Matoviča, Hegera a Ódora dokopy.