...a v podstate o ňom, v jednej chvíli.
Veď uvidíme zajtra, či bude ten výdych nasmerovaný správne....ak áno, budú marhule, lekvár aj kompóty a možno že sa ujde aj niečo do suda na dobrú marhuľovicu...
No v skutočnom živote som zažila oveľa väčšie absurdnosti, ako prísť neskoro. Pracovala som v SČK a nebol ani tak problém prísť neskoro . Bol problém prísť vôbec. Alebo prijať pacienta. Otvoriť mu dvere. poskytnúť prvú pomoc. A to priamo v nemocnici. U doktora. Z pokladničky sme potajomky vyberali peniaze. Pre ľudí, ktorí ich nemali. Odvážali sme ich do domovov, keď príbuzný na nich zabudli....a vôbec...občas si pre nich vôbec neprišli....a veľa veľa iných vecí...
Chcela, ale v zakliatom lese nebol signál. Asi. TRI BODKY...:)
...ale veď ja to všetko viem. Poznám gramatiku. Len mi občas unikne...a veľmi sa ospravedlňujem a mrzí ma každá gramatická chyba, ktorú prehliadnem.
No pravdupovediac, tie pomaranče a banány mi nikdy neprišli také dôležité ako práca. A presne o tom to je. Mali sme všetko ostatné. Nemali sme len "mysu šošovice" ale mali sme pšenicu, hrach aj fazuľu. A kvôli " jednej misy šošovice ,ktorú sme z niekade doviezli sme prestali pestovať hrach, fazuľu a aj všetko ostatné. Pretože nejaký Kanaďan "povedal"... A stojíme v radoch na prácu....
...píšem ako si pomyslím. Mňa skôr mrzí tá zablúdená škatuľa. Pavlínka škatuľu vždy nazývala "krabica". Tak je to krabica. A hotovo...:):):):)
ha, ha, ha...alinemor nemala pracovisko v kancelárii... a neviem či 18 stupňov bolo až tak teplo... a 120 km nachodených cez osem a pol hodinovú prácu je relax... ale občas som si rada vyložila nohy na stôl a pokecala s chalanmi na grafickom , a s Ivetkou v jej teplej kancelárii...mala som rada svoju dielňu , kde to voňalo farbami , knihami a novinami
Tak za toto Ti strašne ďakujem , a aj všetkým , čo mi držia palce ... a ak ma niekto bude hľadať , tak som tu , doma .... a práve mám ruky od farieb .. aj teraz ...
ha, ha, ha ... to nie je ono .. to Kafku musíš držať v rukách ...
hej, hej .. ..ak by som už nikdy nemala mať ruky od farieb , tak by som chcela robiť v knižnici , alebo aj v antikvariate... zahrabaná v knihách... a v príbehoch... a v papieri... mám rada vôňu starých kníh... a ich zažltnuté strany ...
No dáva mi to zmysel...tešiť sa na to že večer po práci padneš unavený do postele...po tom keď si spravil dnes niečo čo sa ľuďom páčilo, a čo im urobilo radosť...a potom si hodinu umývať ruky od farieb .... pretože ti za osem a pol hodiny sakra zaschli na rukách , a možno nejaké aj na tvári a vo vlasoch ... milovala som svoju prácu . A chýba mi. A chcem ráno vstať za desať päť a ísť do práce...
pretože práca šľachtí...? no a ešte máš za to aj prachy... a môžeš si za ne skočiť do cukrárne, alebo aj kúpiť Kafku v kníhkupectve...
tak za desať päť ešte stíhaš celý deň v pohode....neskôr sa môže stať , že ho už nikdy nedobehneš, pretože práve si zaspal možnože aj "dobré ráno"...
Odporúčame