Inak myslím si, že aj tieto udalosti ukazujú kto bol a kto nebol diktátor v pravom slova zmysle.
Inak myslím si, že aj tieto udalosti ukazujú kto bol a kto nebol diktátor v pravom slova zmysle.
Niekedy sa nedá urobiť viac. A niekedy sa dá urobiť všetko - myslím v pozitívnom slova zmysle.
Ten "bezvýznamný" štátik sa nachádza v strede Európy, susedí s Ruskom a zaviedol euro. Doslova spája Východ so Západom. Už len jeho strategická poloha a história ho predurčujú k tomu, aby nebol bezvýznamný. Bývalý premiér precenil Kaddáfiho význam v arabskom svete, ale na druhej strane mala jeho návšteva význam pre bulharské sestričky a jedného palestínskeho lekára. Podporil tak iniciatívu francúzskeho prezidentského páru, ktorí sa tiež vo veci angažovali.
U nás sa z toho smejeme, v Taliansku za to môžu odobrať reštaurácii aj licenciu.
Najviac poteší, ak vám čašník pozametá okolo taniera svojím "šnuptichľom"... Odpozerané zo života, aj to sa stáva.
Myslím, že prezident urobil strategickú chybu, keď zobral syna Gamála na rokovanie do Washingtonu. Zrejme vtedy sa tak oficiálne rozišiel s vôľou svojho ľudu. Takisto vražda syna jedného z predstaviteľov Moslimvského bratstva, ktorý vylepoval v noci letáky - nebola zrejme kóšer.
Odborníci tvrdia, že toho mäska by sme mali jesť pomenej, najmä červeného. Zdravá strava vraj dokáže podržať imunitný systém, aj vtedy, keď nie sme celkom fit. Poznám človeka, ktorý sa dostal z rakoviny aktívnym pohybom (beh, bicyklovanie, lyžovanie) a zdravou stravou. Vyzerá zdravo a mlado, nikto by nepovedal, čo zažil v strednom veku... Pre neho bola rakovina, prah smrti dôvodom na to, aby zásadne zmenil svoj život.
Na Slovensku sa vytvára priestor pre vznik nových politických strán.
Rozdelenie na šiitov a sunnitov je tiež jeden aspekt vo svete islamu, ktorí ľudia zvonku nevidia. Takisto záujmy Američanov a Rusov v Egypte. Tie oficiálne, ale aj neoficiálne...
... v severoafrických krajinách sú iné problémy, ako v Európe. Napríklad celkom osobitá kategória obyvateľstva - beduíni. Títo ľudia žijú nomádskym spôsobom života už tisíce rokov. Zväčša nie sú arabského ale berberského pôvodu. Napríklad Tuarégovia sú známi tým, že absolútne nerešpektujú hranice štátov, ich domovom je Sahara. Pri Níle žijú zasa felahovia, ktorí žijú rovnako už 10 000 rokov. A vôbec nemajú chuť tento spôsob života (a predpotopné nástroje) vymeniť za niečo efektívnejšie. Mubarak videl riešenie vo vzdelávaní a preto zaviedol povinnú školskú dochádzku. A nechal znova vystavať Alexandrijskú knižnicu, moderným spôsobom. Ono zasa treba povedať, že veľkí síce rozdávajú karty, ale obsah tomu musia dať ľudia...
Hm, Zahí Havás... Niekto, kto je doslova logom egyptskej egyptológie... Už kedysi nejakí klasici povedali, že netreba s vaničkou vyliať aj dieťa (xixixi).
Inak myslím, že z toho majú obavy aj tí Tunisania, ktorí teraz po revolúcii hromadne utekajú z Tuniska. Jednak využívajú situáciu a jednak majú asi strach... Z monolitickej arabskej ríše od západu na východ založenej na šaríji, islame, agresívnej medzinárodnej politike, podporujúcej podľa vzoru Al Kájdy vojnu civilizácii...???? To je jeden z aspektov (či skôr rizík) demokratickej voľby. Svet slobodnú voľbu podporuje, napriek uvedeným rizikám.
Už približne rok sa šušká a špekuluje v médiách, že má zhubný nádor.
Čierno-biely pohľad na vec. Mubarak urobil pre Egypt viac, ako ktokoľvek iný. Na druhej strane jeho režim bol autoritársky. Historici a politológovia berú autoritárske arabské režimy na severe Afriky, ako nevyhnutný evolučný stupeň smerom k demokracii. Ľudia, ktorí sú ochotní obetovať svoje životy pre nejakú krajinu (Mubarak bol pôvodne vojenský pilot, veliteľ úspešnej vojenskej operácie proti Izraelu, bol terčom niekoľkých neúspešných atentátov) - nie sú diktátormi v pravom slova zmysle. Možno ak by odišiel skôr, odišiel by so cťou... Teraz ide o to, aby sa Egypt nevrátil k nejakému líbyjskému alebo iránskemu modelu.
... na prepadnutí väznice v Káhire a na teroristickom útoku na plynovod do Izraela (info z médií) bolo vidieť, kto by chcel profitovať z chaosu v Egypte. A určite nie preto, aby ho zmenil na prosperujúcu veľmoc. To by mali mať obe strany na zreteli.
Inak to je zaujímavé, Arabi aj Židia sú Semiti. Podľa mojich súkromných postrehov, ani tí najbohatší Arabi neprikladajú majetku nejakú osobitú váhu. Aj ten najbohatší šejk ide do hrobu v klasickom spodnom prádle (typ, aký sa používal na Blízkom východe v časoch Ježiša Krista), zahalený do prostého bieleho rubáša. Židia sa netaja tým, že majú radi pôdu, majetky, peniaze. Vo filme Schindlerov zoznam je scéna, keď sa Židovka pred odchodom do koncentráku stará o to, čo bude s jej šperkami. Jedno ani druhé nie je dôvod na to, aby ľudia boli zabíjaní, aby sa zabíjali. Jednoducho, aj dvaja bratia sú dvaja rozdielni ľudia. Ani odlišné politické názory nie sú dôvodom na zabíjanie, ale na rokovanie.
... a fakt je, že mnohí z nich si ešte dnes neuvedomujú (lebo tí čo na to prišli už dávno sa majú lepšie), že je to aj tvrdá drina nielen na zmene podmienok, ale aj na sebe samom. Teda sadnúť ku knihám... Možno aj v tej supermodernej nádhernej Alexandrijskej knižnici...
Inak stále je tu pohľad - tí Arabi, tí Židia, tí Rómovia... A pritom určite platí, že to čo je dobré pre človeka, je dobré pre všetkých ľudí. A myslím, že toto chcel pán Havran svojím článkom povedať. Súhlasím s tým, že z medzinárodných úspechov sa Egypt nenaje. Kto bol v Egypte vie, ako žijú ľudia v "Meste mřtvych", ktorí si museli zvoliť za svoje bydlisko hrobky, ako žijú ľudia v slumoch veľkých egyptských miest. To sú tie najvypichnutejšie problémy, ktoré sa nevyriešia zo dňa na deň. A to je to hlavné, čo tí ľudia chcú... Nové možnosti, nové šance - skôr podľa vzoru Západu, ako podľa vzoru východu. Podobné tendencie vidíme v Číne, v Indii... S tým, že tí ľudia chcú ostať sami sebou, teda Egypťanmi, Číňanmi, Indami, Slovákmi... A bojujú za to, to je celé.
... a ešte jedna vec. Boli sme svedkami toho, že v Iráne začalo tiež isté demokratizačné "pnutie" po voľbách. Stačí si spomenúť na to, čo sa dialo v iránskych uliciach, na smrť krásnej Aghy Khan. Takže to nadšenie "iránskej verchušky" z víťazstva islamskej revolúcie v Tunisku a v Egypte mi pripadá trocha - "mimo mísu".
Ale radikáli v Egypte miešajú karty, o tom niet pochýb. Svedčí o tom organizovaná akcia - prepad väznice v Káhire, alebo teroristický útok na plynovod prepravujúci plyn do Izraela. Takisto sú tu výzvy Al Kájdy, aby situácia bola využitá na teroristické útoky... To všetko sa tam teraz mieša, kvasia tam vplyvy, nálady, pozitívne emócie, fatálne chyby... Uvidíme, čo nakoniec zvíťazí. Ak by sa vytvoril z islamských krajín radikálny blok, ohrozilo by to celý svet viac, ako Al Kájda. Zmenil by sa pomer síl vo svete, aj keď zasa nie až tak dramaticky, akoby sa to mohlo javiť na prvý pohľad. Takže skutočne, akoby sa vytvoril časopriestorový model na to, aby arabské krajiny mohli urobiť vlastnú voľbu...
Odporúčame