Zelenému summitu o klíme COP26 hrozí krach, varoval britský premiér
Detstvo a mladosť som prežil v období, kedy sme nosili veci po starších súrodencoch, a keď sa nehodili, tak sa pomenili v rodine. Ponožky sa štopkali na "hríbiku" a na zodrané kolená a lakte na šatách sa prišili záplaty. Koženú kabelu do školy som zdedil po bratovi a po mne išla ďalej "do sveta". Opravovali sa topánky, dokonca pančuchy. Doma sa vyšívalo, plietlo, šilo. Technika sa kupovala až po úplnom neopraviteľnom pokazení. Nový exemplár v rodine bol dôvodom návštevy, aj keď sme sa navštevovali často. Nový televízor, práčka, chladnička, či nebodaj auto bol dôvod na stretnutia s hrdosťou majiteľov a miernou závisťou ostatných :-))))) Aj tak to boli krásne časy. Bolo nám v podstate dobre. A nie, nechcem vrátiť štopkanie ponožiek, ale určitú hranicu zdravého rozumu/konzumu by sme mali zachovať. Tento primitívny kapitalizmus je cesta do doby kamennej.