Super tak na katuse Palestincanov ale ruske Kindzali to nezastavi.....
Super tak na katuse Palestincanov ale ruske Kindzali to nezastavi.....
Kdeze USA zvrhlo prezidenta Ukrajiny v roku 2014 vytvorilo rusofobiu pozdvihlo Banderu na boha Ukrajiny rovnako akoby na Slovensku Alexander Mach bol vzor slovenske statnosti ...:-)))))
Je to potrebne lebo arabaci budu z nogozon ostrelovat neveriacich Finov ...
Vietnam ich splácal desaťročia ovocím Ukrajina nemá čím...
Pre teba :-)))))
A? Kedy Rusi prestali dodávať ropu na svetový trh?:-)))))
Ty budeš isto nim spomínaná amíkohlísta :-))))))
Teba ako doma volajú? :-))))))
Senilita u teba úraduje riadne :-)))))
Kdeže je strýčka Sama a Číny :-)))))
Čikágo bude z Pressburgu keď ho plne ovládne Cosa Nostra Ukrajina....:-)))))
Myslíš ten "Dítrojt" kde bolo automobiloviek ako maku podobne ako na Slovensku a teraz v prázdnych halách szerú vrany a holuby? :-)))))
Ako ty s valdisom :-)))))
Presne tak. Úradníci vo vedený EÚ sú držaní strýčkom Samom za prirodzenie...
Antagonizmus ukrajinského a poľského národného hnutia dosiahol vrchol v krvavej vojne o Ľvov v rokoch 1918 – 1919 a pri udalostiach druhej svetovej vojny (vrátane etnických čistiek poľského obyvateľstva zo strany Ukrajinskej povstaleckej armády na Volyni). Hĺbku vzájomného nepochopenia, nenávisti a zlej vôle odrážajú dobové memoáre, tak poľské, ako ukrajinské. Krátko po konci vojny sovietizácia východnej (ukrajinskej) Halíče a nastolenie komunistického režimu v Poľsku, nútené transfery obyvateľstva a „operácia Visla“ (vojenská operácia poľských komunistických jednotiek proti ukrajinským partizánom a ukrajinskému obyvateľstvu žijúcemu na juhovýchode Poľska, pozn. red.) viedli k tomu, že nová hranica medzi Poľskom a Ukrajinou začala viac-menej zodpovedať etnickému princípu.
V tomto zmysle to mal ukrajinský národný projekt trochu ľahšie a zdôrazňoval dôležitosť zbližovania politických a etnických hraníc. Táto myšlienka sa stala jedným zo základných kameňov vedeckých prác a publicistiky najväčšieho ukrajinského historika Mychajla Hruševského, pričom v jeho vnímaní bolo Poľsko (pre Ukrajinu) nepriateľom číslo jedna. Aj keď táto myšlienka nebola novátorská, protipoľské nálady boli vlastné aj Hruševského predchodcom, skutočným prínosom Hruševského do ukrajinského národného sebauvedomenia sa stalo rozsiahle vedecké zdôvodnenie nezávislosti ukrajinského historického procesu od toho ruského.
Poľskí publicisti 19. storočia trvali na tom, že medzi Ukrajincami a „moskovskými“ Rusmi existujú rozdiely. Zároveň však presviedčali – skôr samých seba než svojich ukrajinských čitateľov, – že napriek etnickým zvláštnostiam ukrajinskí a bieloruskí „Západorusi a Lachovia... vždy tvorili jeden poľský národ“ (Lach je vo väčšine východoslovanských jazykov hovorové označenie Poliaka, pozn. red.). Poľský národný projekt sa po rozdelení Poľsko-litovskej únie stretol s veľmi náročnou úlohou – spojiť ideál zachovania starých hraníc Rzeczpospolitej s ideálom etnického, jazykovo a kultúrne homogénneho národa.
Takže vo vyspelej EÚ sú hladové doliny? ... Treba pomáhať korupciou pretkanej Ukrajine na úkor obyvateľov EÚ - Slovenska aby tých hladových dolín ich bolo viac...
Renovácia Ukrajiny? Ktorej Ukrajiny? Ukrajina už nebude územne tým čo bola... Poliaci sa hotujú na svoj historický" koláč" z nej....