Po 125 rokoch končí éra slovenského cukru: repárov odpísali, výrobu zatvára zahraničný vlastník
Aj v 19. storočí bolo hnutie rozbíjačov strojov, ktorým stroje brali ručnú prácu a nič si nepomohli ani vtedy, ani dnes. Ekonomika si vždy hľadá cestu vyrobiť lacnejšie a každý odpor končí neúspechom, pretože každý človek funguje presne týmto spôsobom - získať za menej viac. Vo svete poľnohospodárstva víťazí presné digitálne poľnohospodárstvo s vysokou pridanou hodnotou, nie hospodárenie "od buka do buka". U nás sú stále najvyššie výnosy eurodotácie na hektár poľnohospodárskej pôdy a k tomu prémie v podobe dotácie na nejaký ten penzión. To pán Sedlák nerieši, že koľké miliardy zmiznú v slovenskom agrosektore a kde je výsledok. Ak, tak len podporí plač poľnohospodárov, že to je málo a potrebujú viac. Aj tá sebestačnosť je len marketingový nástroj, ako vydojiť od štátu vyššie dotácie. Mečiarovci, nie Dzurinda rozpredali slovenský potravinársky priemysel, často sami sebe a potom ho vytunelovali a teraz tí istí mečiarovci vykrikujú, že nemáme sebestačnosť. Nechutní pokrytci.