Len sa utesuj, ulavi sa ti.
Mozu teraz ist pomahat pri rozoberani plotu na americkej ambasade.
No to aby si sa poobzeral po novom zamestnavatelovi.
Jeho ako nesvojpravneho sa ziadne volby netykaju.
Teším sa na prvú arbitráž.Či budú všetci takí natešení.
Logika aj keď pomaly ti už ide, Len nezostávaj na polceste.
Počul si už o "čudnej vojne"? Asi nie, lebo potom by si žiadne ďalšie fakty už nepotreboval.
Takže otázka nakoniec. Kto si vytvoril vlastných vrahov.?
V dôsledku toho už v roku 1929 nemecký priemysel sa dostal na druhé miesto na svete, ale do značnej miery sa nachádzala v rukách popredných amerických finančno-priemyselných skupín. I. G. Farbenindustrie, hlavný dodávateľ nemeckých vojnových automobilov, ktorý na 45% financoval volebnú kampaň Hitlera v roku 1930, sa nachádzal po kontrolou Rockefellerovej spoločnosti Standard oil. Morganovci prostredníctvom General electric kontrolovali nemecký rozhlasový a elektrotechnický priemysel v zastúpení AEG a Siemens (do roku 1933 30% akcií AEG patrilo General electric), prostredníctvom komunikačnej spoločnosti ITT - 40% telefonickej siete Nemecka, okrem toho im patrilo 30% akcií leteckej stavebnej firmy Focke-Wulf. Nad Opelom bola nastolená kontrola zo strany General motors. Henry Ford kontroloval 100% akcií koncernu Volkswagen. V roku 1926 za účasti Rockefellerovej banky Dillon Read & Co vznikol druhý čo do svojej veľkosti priemyselný monopol Nemecka – koncern Vereinigte stahlwerke,
Formálne úvery boli vydávané na zabezpečenie vyplácania reparácií, reč bola fakticky o obnovení vojensko-priemyselného potenciálu krajiny. Ide o to, že za úvery Nemci platili akciami podnikov, takže americký kapitál sa začal aktívne integrovať do nemeckej ekonomiky. Celková suma zahraničných vkladov do nemeckého priemyslu v rokoch 1924-1929 tvorila takmer 63 miliárd zlatých mariek (30 miliárd pripadalo na úvery) а vyplácanie reparácií – 10 miliárd mariek. 70% prichádzajúcich finančných prostriedkov zabezpečovali bankári USA, prevažne banky J.P. Morgana.
Medzi rokmi 1924-1929 žila Weimarská republika z úverov a požičala si dokonca aj peniaze, ktoré potrebovala na vojnové reparácie. Táto úverová pyramída skolabovala počas ekonomickej krízy v roku 1931. Peniaze došli a Spojené štáty tým utrpeli veľké straty. peniaze určené na každoročné vyplácanie reparácií boli používané na pokrytie splátok dlhov voči spojencom, vznikol takzvaný „weimarský absurdný kruh. Zlato, ktoré Nemecko platilo v podobe vojnových reparácií, bolo predávané, ukladané a mizlo v USA, odkiaľ sa v podobe pomoci“ podľa plánu vracalo do Nemecka, ktoré ho dávalo Anglicku a Francúzsku a tie z neho zase splácali vojnový dlh USA. Spojené štáty zase pridajúc k tomuto zlatu úroky, ho znovu posielali Nemecku. V dôsledku toho všetci v Nemecku žili na dlh a bolo jasné, že v prípade, ak si Wall street vyžiada svoje pôžičky naspäť, krajina utrpí úplný bankrot. Pritom by americkí bankári nič nestratili, keďže dostávajúc výmenou za pôžičky obligácie, ich predávali americkým občanom.
Lacko Švihran ako sa máš? Dôchodok malý a rozum už tiež moc neslúži. Najčastejším prejavom stareckej demencie sú bludy. Charakteristickým znakom bludov je, že osoba trpí alebo verí v ilúziu a to s jej absolútnym presvedčením. Nad článkom je zbytočné diskutovať
Odporúčame