Obvinovať niekoho so sex. zneužitia je aj po 10-tich rokoch prakticky nedokázateľná vec, keď stojí tvrdenie proti tvrdeniu. Aj po bezprostrednom nahlásení znásilnenia- keď lekár získa vzorku spermií, ale znásilnená nemá viditeľné stopy násilia, sotva môže neprítomná osoba rozhodnúť, či išlo o znásilnenie alebo dobrovoľný sex. .Predlžovať premlčaciu dobu do nekonečna asi nemá význam. Môžu opozičné poslankyne nejako doložiť, že 10 rokov nie je dostatočná doba na vyrovnanie sa s traumou sexuálneho zneužitia aspoň do takej miery, že postihnutá je schopná o tom hovoriť?