Pavol, úplný súhlas. Ale: zlodejovi a nie zlodejovy. Pôsobí to strašne rušivo.
Pavol, úplný súhlas. Ale: zlodejovi a nie zlodejovy. Pôsobí to strašne rušivo.
Richard Raši a Ján Richter o ktorých bolo neisté, či u prezidenta prejdú. Ráž mladší, ak je naozaj dôverný kamarát s Kaliňákom je tiež chybná voľba a dosť dobrý dôvod na prezidentov nesúhlas. Argumenty, že je syn populárneho speváka, ktorý sympatizoval s Mečiarom sú neopodstatnené. Syn nemusí mať rovnaké politické názory ako otec.
Ak koalícia chcela ďalej pokračovať vo vládnutí, prečo navrhli do zloženia novej vlády ľudí ako:
H2OO2H
V tom je celá bieda systému. Často sú kriminálne činy všetkým úplne jasné, ale nedajú sa doložiť dôkazmi. Na Slovensku si väčšina slušných ľudí neželala a neželá ani talianskych ani slovenských mafiánov a to ani vo vláde, parlamente, či medzi bežnými ľuďmi. Žiaľ, vyzerá to tak, že sú tu a systém funguje tak, že asi sa ich sotva zbavíme.
Nenadávam, len smutne konštatujem, kde sme sa až dostali. Tvoja rada, komu dať hlas ma iba utvrdila o pravdivosti môjho symbolického povzdychu: Boh opatruj Slovensko! Napriek všetkému, čo nám tu politici koaličných či opozičných strán predvádzajú dúfam, že ešte stále je dosť občanov, ktorí dávajú jasne najavo, že nechceme tu rovnako taliansku ako slovenskú mafiu, ale ani nacistov, či fašistov.
Veru, je tragické, že o Slovensku môžu rozhodovať fašisti, mafiáni alebo ľudia, ktorí majú s nimi blízke kontakty. A ešte tragickejšie ako sa zdá je, že títo ľudia sú na najvyšších miestach infiltrovaní jednak v koalícii ako aj v opozícii. Nie som veriaca, ale Boh ochraňuj Slovensko!
Slovensko potrebuje predovšetkým zmenu volebného systému. Pri najbližších voľbách urýchlene zaviesť systém väčšinový, alebo aspoň čiastočne väčšinový. Takto zvolení poslanci budú viac slobodní a nebudú natoľko závislí od predsedov jednotlivých strán. Veď dnes aj keby boli predčasné voľby, niet koho voliť. Jedna strana horšia ako druhá.
Iste! Niektorí mafiáni, resp. mafiánky sa tam určite dostali pomocou Kollára. Na druhej strane sa zdá, že do parlamentu a vlády bolo nasáčkovaných aj zopár mafiánov za pomoci a prostredníctvom niektorých horlivcov aj z koalície.
Že Kollár patril k bratislavskej mafii niet pochýb. Jeho výhovorky o nedôležitosti jeho kontaktov s organizovaným zločinom stoja na hlinených nohách a sú úbohé. Podľa mňa, ak sú takíto ľudia v parlamente a vo vláde je to veľmi smutné. Rovnako je zlé, že do premiérovej blízkosti sa dostali ľudia napojení na mafiu. A žiaľ, nemám na mysli iba Troškovú, či Jasaňa, ale aj ďalších o ktorých sa to šepká už dávnejšie. Napr. JUDr. Glváč. Osobne neverím nikomu z verejne činných politikov. Udivujú ma preto na besedách v SME či Pravde do krvi sa hádajúci priaznivci koalície či opozície. Veď sa vyplavuje špina a klamstvá rovnako jedných aj druhých. Týmto politikom nejde o zavraždených mladých snúbencov ani o nás - občanov. Ide im iba o ich teple miestečká a korytá.
stefan 3962, nejakí migranti sem už prišli a žiaľ, zrejme aj zostali, lebo ich stretáme po uliciach miest stále častejšie. Zatiaľ síce iba sem-tam, ale stretáme. Nejakí z nich aj zutekali (našťastie), ale situácia sa veľmi rýchlo môže zmeniť v náš neprospech a oni prestanú utekať. Stačí, ak niekto mocný rozhodne, že sa im nastavia podobné podmienky ako napr. v iných krajinách na západ od nás. Preto je lepšie brániť sa a predchádzať tomu včas, kým ešte, ako píšeš, ich tu nikto neudrží.
Ja si doma robím zatiaľ klobásky sama. Ešte stále to ide aj v podmienkach bytovky. Občas, ale veľmi zriedkavo je možné dostať aj suroviny na vyčarenie domácej jaternice. Kedysi bolo možné urobiť si svojpomocne i chutnú varenú slaninku s cesnakom, korením a paprikou. Pôvodne sa na to kupoval tzv. "lalok". Neskôr, keď z pultov zmizol, dala sa použiť ako náhrada aj mastná časť bôčika. Dnes to už nerobím, lebo žiaden mäsiar na to vhodný bôčik neponúka. Bôčiky sú pekné, ale na spomenutý účel celkom nevhodné. (Veľmi chudé, bez kúska slaniny). Vraj by im to nikto nekupoval, a mastné bôčiky jednoducho zmizli. Škoda! Na Vianoce, pred cca dvomi rokmi som tu mala kamarátku z Kanady. Keď som ju pohostila mojimi domácimi špecialitami, povedala mi skoro závistlivo: Ja si také dobroty nemôžem spraviť, lebo v Kanade tie suroviny nedostanem. Obávam sa, že postupne budem na tom rovnako ako ona aj ja.
Samozrejme, že len s ukrajinským št. jazykom si do života nevystačia. Ja predsa netvrdím, že menšiny majú vedieť iba jazyk štátny. Ja len hovorím, že deti menšín (ruské, maďarské...) predsa ovládajú materinskú reč z rodiny a celkom stačí ak s jej výučbou skončia 5. ročníkom. Potom nech sa v škole učia v št. jazyku a popri ňom nech majú radšej nejaký svetový jazyk, prípadne aj dva. Možno, ako hovoríš, čo malo trochu filipa a vedelo jazyk zutekalo, ale myslím, že s maďarským jazykom ďaleko nedošli.
Tiež myslím, že v tomto majú Ukrajinci pravdu. A malo by to platiť v každej krajine. Deti národnostných menšín sa naučia rodnú reč v rodine a v škole si ju osvoja po piaty ročník dostatočne aj gramaticky aj písomne. Potom už sa majú vzdelávať v štátnom jazyku krajiny kde žijú.
Veľká radosť na Slovensku a úprimné blahoželanie sympatickej Naste. A niektorí (Česi), čo sa na aktuálnych debatách snažia zlatý a strieborný úspech pre Slovensko zmenšovať ruskou národnosťou víťazky, dokazujú iba svoju závisť a malosť. Niektorí Slováci zas v zaslepenej a neutíchajúcej nenávisti k Rusom vykrikujú, že aká je to "naša Slovenka", keď venovala medailu bratovi Rusovi, pozdravuje rodisko, hlási sa k svojej rodnej domovine. Obchádzajú ale fakt, že rovnako vrúcne zdravila celé Slovensko, nadšene mávala slovenskou zástavou a vôbec, ukazovala krásny vzťah ku krajine, ktorú reprezentovala a ktorá ju prichýlila. Zákerníci, o čo vám teda ide? Prečo by mala zanevrieť na pôvodnú vlasť, brata, rodinu? Práve pekným vzťahom k bývalej domovine prejavuje charakter. Samozrejme nie je rodená Slovenka. Je to slovenská občianka so slovenským občianstvom narodená v Rusku. Žije a pracuje na Slovensku, jej deti tu chodia do školy. Takže problém vidia iba zlí a zákerní nežičlivci.
Tieto spoločnosťou vynútené ospravedlnenia ma dosť iritujú. Jednak sú podľa mňa formálne a hlavne neúprimné. Politické ospravedlnenia ešte ako-tak beriem, hoci aj tie sú iba formalitou. Je to síce trocha od veci, ale najviac ma rozčuľujú ospravedlnenia sa vrahov rodičom obetí. Novinári behajú ako psíci za odsúdeným a opakovane naliehajú: Ospravedlnili ste sa rodičom obete..., vyjadrili ste ľútosť pozostalým za to, čo ste spravili...apod. Je to najhlúpejšia otázka akú môžu klásť, nehovoriac o tom, že asi žiaden z pozostalých o ospravedlnenie či oľutovanie napr. vraždy blízkeho nestojí, dokonca by vraha " najradšej niekde poslal." Takéto ospravedlnenie sa mi javí netaktné až neúctivé, lebo slúži iba na jediné: Na vylepšenie profilu vraha a tým na zmiernenie jeho trestu. Preto považujem vyžadovanie ospravedlnenia od vrahov, sudcov, novinárov... za odporne a falošné.
Prečo je autorka článku zákerná osoba? Preto, že hovorí otvorene o prezidentovom prešľape a neobchádza toto "faux pas" mlčaním ako napr. SME? Ak si na otvorenie klubu pozval Hríb zámerne, spolu s nevedomým prezidentom ako kamarátov aj právoplatne odsúdených vrahov, tak zákerná osoba je skôr hostiteľ Hríb. Musel predsa vedieť, že tým činom hlavu štátu pekne kompromituje. (Mimochodom, pozerala som to slávnostné otvorenie a už prvými, "akože vtipnými otázkami" na Kisku som mala dojem, že Hríb ho pekne uviedol do rozpakov. Až sa mi zdalo, že sa nám pán prezident " rozčervenel."
Ako vidím, na článok okamžite reagujú mnohí vodiči hlavne podivnými argumentami, prečo to nejde. Nevidím dôvod, prečo by aj u nás nemohla byť na priechode pre chodcov absolútna prednosť, najmä ak to bez problémov funguje vo viacerých západoeurópskych krajinách. Vari preto, že by vodiči museli jazdiť trocha pomalšie a pozornejšie si všímať priechody? Alebo pre sebeckosť a arogantnosť "niektorých," ktorí si mýlia naše mestské komunikácie s pretekárskymi dráhami? Dnes je situácia napr. v Bratislave taká, že chodec má priam stres (pre nevšímavosť a bezohľadnosť) niektorých šoférov vôbec vkročiť na vozovku. V rakúskych, či nemeckých mestách prechádzame cez vozovku bez tohto stresu a obavy o svoj život. A čuduj sa svete aj tamojší vodiči berú zákon absolútnej prednosti chodca na priechode úplne samozrejme. Dokonca to zázračne platí aj pre slovenských vodičov, ktorí sa tam práve náhodou potulujú.
Svet je podivný. Homosexuáli chcú manželstvo, dokonca až vehementne sa dožadujú práva na tento úradný akt, zatiaľ čo heterosexuáli dnešnej doby žijú čím častejšie a dlhodobo (neraz aj v prípade už narodených detí) iba vo vzťahu druh a družka.
Odporúčame